Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK) na rok 2013 sa stali Košice. Rozhodla o tom dnes v Bratislave na pôde Ministerstva kultúry SR trinásťčlenná medzinárodná porota na čele s predsedom Bobom Scottom. Košický projekt Interface je projektom dlhodobej transformácie mesta prostredníctvom kultúry, ktorý chce vytvoriť priaznivé prostredie pre kultúru a kreativitu. Agentúru SITA informovala členka projektového tímu EHMK Zuzana Lehotská. „Projekt môže byť prínosom na skvalitnenie kultúrneho života mesta. Prichádzame s novými myšlienkami, ktoré môžeme realizovať ako nové transformačné prvky svojej kultúrnej politiky,“ povedal primátor mesta Košice František Knapík, podľa ktorého projekt priniesol do mesta a regiónu výzvu a nadšenie. „V roku, kedy bude mesto užívať tento titul sa očakáva nárast návštevnosti, s čím je spojené budovanie infraštruktúry. Mesto sa dostane do zoznamu kultúrnych agentúr a cestovných kancelárií, čím sa zvýši turistický ruch. Toto je spôsob, ako sa môžu Košice dostať na úroveň známych miest alebo regiónov, ktoré sú už v našom európskom povedomí zafixované,“ dodal primátor. „Tento projekt je veľmi dobrou príležitosťou vybudovať kultúrne inštitúcie, zapojiť mladých umelcov a zachovať nárast kultúrneho života v meste. Mnoho mladých ľudí, absolventov našich škôl v Košiciach a na Slovensku tu ostalo vďaka tomuto projektu, v ktorom našli uplatnenie svojich schopností,“ dodal Marek Kolárčik, projektový manažér tímu EHMK.

Hlavnými témami projektu je premena priemyselných a armádnych zón na prostredie kreatívneho priemyslu, vnesenie kultúry do okrajových častí mesta, dialóg medzi východnou a západnou Európou a zosúladenie potrieb človeka a životného prostredia. Mesto v súvislosti s realizáciou projektu počíta s prílivom investícií vo výške 2,4 miliardy korún (približne 80 000 000 €), z nich 53 percent budú tvoriť štrukturálne fondy.

(zdroj: SITA)

Niekoľko desiatok Košičanov, predstaviteľov mesta, kultúrnych inštitúcií a priamych účastníkov si dnes pri pamätnej tabuli na Hlavnej ulici pripomenulo udalosti 21. augusta spred 40 rokov. Pietna spomienka vyrcholila otvorením výstavy fotografií Gabriela Bodnára z roku 1968. „Pred 40 rokmi začala moja životná hrôza. Bola som desaťročné dieťa a v tento deň som prišla o celú moju rodinu. Moja matka ochorela, otec emigroval, ja som začala byť prenasledovaná. Nemohla som sa dostať na strednú školu, do zamestanania a keď som si našla chlapca z Juhoslávie, každý druhý deň som bola na vypočúvaní. Nemohli sme ísť bratovi na hrob zapáliť sviečku,“ zaspomínala si dnes po pietnej spomienke Košičanka žijúca v Bosne a Hercegovine Katarína Rubínová. Počas okupácie Košíc prišla o 16-ročného brata Michala Halamu, ktorý patrí medzi šesť košických obetí.

Mesto pri príležitosti 40. výročia okupácie a nadchádzajúceho 20. výročia novembrovej revolúcie vyhlásilo verejnú výtvarno-architektonickú súťaž na riešenie pamätníka, ktorý by mal byť situovaný v blízkosti pamätnej tabule. „Súťaž je v štádiu overenia na Slovenskej komore architektov a potom bude zverejnená v tlači a na webovej stránke mesta. Predpokladáme odovzdávanie návrhov do začiatku novembra tohto roku. Výsledky by sme chceli oznámiť už 17. novembra. Realizácia by sa mala zavŕšiť pri príležitosti 20. výročia novembrových udalostí 17. novembra 2009,“ povedal hlavný architekt mesta Martin Drahovský. Či pôjde o jeden, alebo dva pamätníky mesto necháva na zvážení súťažiacich, rovnako ako aj finančné náklady. „Autori musia zvážiť reálnosť a realizovateľnosť diela. K dispozícii dávame celý priestor medzi Hlavnou 7 a Hlavnou 10, ktorá symbolizuje rok 1989,“ dodal Drahovský. Okupácia sovietskymi vojskami si v Košiciach vyžiadala 28 ľahko zranených, 35 ťažko zranených a šesť zavraždených civilistov.

(zdroj: TASR)

Miesto: Mestská časť Dargovských hrdinov
Diskusia o objekte: tu na našom fóre

„Na hore“ sa nachádza v katastrálnom území Furča, v mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov. Obytný súbor je situovaný v jednej z najčistejších lokalít mesta na slnečnom svahu s otvoreným panoramatickým výhľadom na Košickú kotlinu. Pešia zóna v centre mesta je pohodlnou chôdzou dosiahnuteľná do polhodiny.

Lokalita „Na hore“ je jednoducho dopravne napojená na cestný mestský okruh, čo zabezpečuje rýchlu dostupnosť akejkoľvek časti mesta autom, alebo MHD. Mestská časť „Dargovských hrdinov“ má kompletne vybudovanú infraštruktúru služieb pre obyvateľstvo (poliklinika, detské ihriská, sieť služieb, školy).

(zdroj: www.nahore.sk)

Viedenská spoločnosť UBM je rozhorčená z konania košických radných. V septembri 2006 sa stala legitímnym víťazom právoplatne vyhlásenej verejnej súťaže na využitie areálu bývalých Malinovského kasární na Moyzesovej ulici. Odvtedy ubehli takmer dva roky a vedenie radnice namiesto toho, aby umožnilo prípravu a výstavbu päťmiliardovej investície, rokovania oddiaľuje s odôvodnením, že ak mesto prehrá spor v kauze Strelingstav z čias Rudelfa Schustera, bude musieť kasárne odovzdať firme, ktorú zastupuje J&T.

KOŠICE. Rakúskym investorom dochádza trpezlivosť. Zástupcovia spoločnosti UBM nevidia žiadny právny dôvod na spájanie dvoch subjektov s nárokom na získanie nehnuteľnosti kasárni.

„Uspeli sme v súťaži, ktorej predmetom boli okrem koncepčného a funkčného návrhu využitia pozemku aj cenová ponuka a návrh na spoluprácu s mestom. Naša spoločnosť okrem urbanistického riešenia významnej lokality mesta ponúkla aj cenu 236 miliónov a naviac aj úhrady cez 80 miliónov na dekontamináciu pôdy a asanáciu devastovaných plôch a objektov,“ reagujú v stanovisku pre Korzár zástupcovia spoločnosti UBM z Viedne.

Hrozí žaloba?

Na základe výsledkov súťaže mesto začalo pred takmer dvoma rokmi rokovať s investorom. Súťažné podmienky zaväzovali víťaza k náročným termínom realizácie jeho návrhu. Nakoľko ide o pomerne veľký a zložitý investičný zámer, spoločnosť UBM začala rokovať s budúcimi účastníkmi realizácie projektu a tieto vzťahy potvrdila aj predbežnými zmluvami.

„V priestore Malinovského kasárni by mal vyrásť hotel, polyfunkčné objekty s obchodom, službami, biznis centrom, bytmi a vyše tisíckou parkovacích miest v podzemí. Tieto funkcie potrebujú mať klientov, ktorí ich budú prevádzkovať a tí boli rozhodnutí prísť v určitom čase. Nám ako investorovi z toho vyplývajú určité právne záväzky, ktoré v prípade nedodržania záverov verejnej súťaže formou ‚verejného prísľubu‘ môžu mať za následok spustenie ďalších súdnych sporov z titulu chybného postupu, spôsobených škôd, ušlého zisku, ktoré by mohol víťaz súťaže uplatňovať voči mestu Košice,“ upozorňujú Rakúšania.

Stav po dvoch rokoch

Od vyhlásenia súťaže je areál kasárni opustený a náklady na jeho prevádzku, údržbu i stráženie sú mestom neefektívne vynaložené. Uniká mu aj príjem z dane z nehnuteľností.

„Naša spoločnosť nevidí zmysel oddiaľovania štartu projektu. Náš návrh predpokladal vyše tisíc parkovacích miest v podzemí. V prípade dodržania termínov by sa už dnes parkovisko v priamom kontakte s historickým centrom realizovalo. Pritom mesto zápasí s nedostatkom parkovacích miest a pokúša sa ho riešiť vypísaním ďalších verejných súťaží.“

Spoločnosti UBM nie je jasné, prečo sú v rokovaniach s mestom neustále prieťahy a po každom pracovnom stretnutí sa niekoľko mesiacov nič nedeje.

„Predstava, že by mesto ďalej neopodstatnene čakalo na ukončenie iných právnych sporov, znamená pre Košice stagnáciu a blokovanie prílivu investícii a tým aj pracovných miest,“ upozorňuje UBM.

Primátor: S víťazom súťaže naďalej rátame!

Primátor Košíc František Knapík (KDH) na margo sťažnosti UBM zareagoval: „Snažím sa konať korektne k partnerovi, zodpovedne k mestu. S víťazom súťaže naďalej rátame.“

Potvrdil, že verejná súťaž o využitie kasárni prebehla regulárne. Spoločnosť UBM v nej získala najvyššie umiestnenie zo štyroch záujemcov.

„Na rokovaní v máji minulého roku sme partnerov požiadali o pochopenie. Informovali sme ich o potrebe časového posunu v súvislosti so súdnym sporom v kauze Strelingstav, ako aj o tom, že spôsob realizácie víťazného návrhu má byť akceptovaný a potvrdený mestským zastupiteľstvom,“ vysvetľuje Knapík.

V poslednej komunikácii spred troch mesiacov vedenie radnice predstaviteľom spoločnosti opäť potvrdilo, že sú víťazom verejnej súťaže.

„Mesto má záujem rozvíjať areál bývalých kasárni s ich spoločnosťou. Aj keď prebiehajúci súdny spor vo svojej podstate nemá priamu súvislosť s sreálom kasárni, mesto sa musí chovať zodpovedne k situácii, ktorá, žiaľ, pretrváva z obdobia spred desiatich rokov.“

Primátor tvrdí, že teraz čaká na rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil tzv. medzitýmny rozsudok Krajského súdu v predmetnom spore s pohľadávkou bývalého Strelingstavu.

„Zostáva nám partnerov opäť požiadať o porozumenie. Uvedomujeme si však, že čas hrá i proti nám. Budeme teda prehodnocovať doterajší postoj a hľadať riešenie pre výraznejší posun situácie dopredu,“ prisľúbil verejne primátor František Knapík.

(zdroj: www.korzar.sk)

Silná bratislavská finančná skupina je rozhodnutá postaviť v Košiciach závod na výrobu betónu. Miestna samospráva by v priemyselnej zóne chcela radšej ľahšiu výrobu.

KOŠICE. Stavebný boom na východe pritiahol do Košíc ďalšiu investíciu. Bratislavská podnikateľská skupina Danicon Holding tu pripravuje výstavbu betonárne. Má pre ňu pokryť potrebu stavebného materiálu pre pripravované investičné akcie v Košiciach a okolí.

Areál magnezitky

Zámer oficiálne ohlásila úradom cez firmu Zeda Beton. Podľa štúdie, ktorú pre ňu v júli spracovala svidnícka spoločnosť Z-Duall, na ploche 2500 štvorcových metrov postaví do konca roka budovu betonárne a spevnené plochy. Stáť to má 25 miliónov korún. Ročne závod plánuje vyprodukovať 30 tisíc kubických metrov betónu, čo je 6 700 domiešavacích áut.

Holding si vybral lokalitu bývalých košických magnezitových závodov v mestskej časti Ťahanovce. Pozemok pred vchodom do areálu totiž vlastní Ferrobanka, ďalšia firma zo skupiny Danicon Holding.

V krátkom čase ide už o tretiu väčšiu priemyselnú investíciu, ktorá by mala oživiť spustnuté plochy dvanásť rokov odstavenej magnezitky. Úrady už posudzujú zámer na výstavbu kogeneračnej elektrárne a závodu na autofiltre.

Starosta: Skôr nie

Stavby ako betonáreň vyhláška ministerstva životného prostredia zaraďuje medzi stredné zdroje znečisťovania ovzdušia.

„Unikajúcich znečisťujúcích látok nesmie byť viac ako 50 miligramov na meter kubický. Preto v takýchto prípadoch žiadame o spracovanie rozptylovej štúdie,“ povedala Kristína Klecunová z Krajského úradu životného prostredia v Košiciach.

Starosta Ťahanoviec Ján Nigut povedal, že mestská časť pripravuje k stavbe vyjadrenie. Rozhodujúce podľa neho bude ekologické hľadisko. „Uprednostňujeme tam ľahšiu výrobu. Musíme preto spolu s mestom zadefinovať, aký výrobný charakter bude celá priemyselná zón mať,“ hovorí.

Firma tvrdí, že nová betonárka bude mať najmodernejšiu technológiu. Predstavuje uzatvorený cyklus prevádzky prostredníctvom recyklácie používaných surovín, prakticky bez tvorby odpadov. V každej fáze výroby je na minimum znížený úlet jemných častíc použitím vysoko účinných filtrov, podtlakovej technológie a opláštením zariadenia,“ píše sa v štúdií.

Závod na výrobu betónu je v súlade s platným územným plánom Košíc.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Fakultná nemocnica Louisa Pasteura (FNLP) v Košiciach by mala mať do konca augusta nový heliport. „S úpravou plochy sme začali koncom mája. Samotné stavebné práce by mali byť ukončené do konca júla,“ informovala TASR hovorkyňa nemocnice Jaroslava Oravcová. FNLP predpokladá, že nový heliport bude skolaudovaný a uvedený do prevádzky do 31. augusta tohoto roku. Pristávacia plocha pre vrtuľníky bude stáť na Ipeľskej ulici, v blízkosti súčasnej plochy. Dôvodom premiestnenia heliportu z areálu nemocnice na Triede SNP na Ipeľskú ulicu je odpredaj pozemkov pod súčasnou pristávacou plochou o rozlohe 58.656 m² patriacich Východoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) bratislavskej spoločnosti R.C.B. „Prostriedky budú použité na dostavbu nového VÚSCH,“ informoval TASR Marián Albert z VÚSCH.

Stavba heliportu obnáša vlastnú pristávaciu plochu pre vrtuľník, dve stojiská pre helikoptéry, príjazdovú cestu a odstavné plochy. „Z kapitálových výdavkov štátu sme na ňu získali 11.370.000 korún (377. 414 eur),“ dodala Oravcová. FNLP má v súčasnosti k dispozícii jeden heliport na Triede SNP v blízkosti Ipeľskej ulice. Zmluva o prenájme je podľa Alberta s VÚSCH podpísaná do 13. augusta.

(zdroj: TASR)

Nemocnica chystá výstavbu chirurgického monobloku, pretože jej narastá počet pacientov. Peniaze chce získať z eurofondov.

KOŠICE. Nový chirurgický monoblok za takmer miliardu deväťsto tisíc korún chce v nasledujúcich rokoch postaviť Fakultná nemocnica L. Pasteura Košice.

V novom pavilóne v areáli na Rastislavovej ulici by malo byť 450 lôžok a 18 operačných sál na centrálnom operačnom príjme a tri na ďalších oddeleniach.

Pomôžu eurofondy

Peniaze chce nemocnica získať z eurofondov. Z nich môžu nemocnice čerpať financie do roku 2013 prostredníctvom Operačného programu zdravotníctvo, ktorý odsúhlasila vláda. Jeho súčasťou je i modernizácia nemocníc. Začiatok výstavby zatiaľ nie je určený.

Terajšia Klinika úrazovej chirurgie je v pavilóne, ktorý predstavuje historickú a chránenú pamiatku. Preto priestory nie je možné rozširovať.

Podľa hovorkyne nemocnice Jaroslavy Oravcovej nemocnici narastá počet pacientov. Zvyšujú sa tým požiadavky na kapacitu operačných sál a chirurgických oddelení.

Oravcová tvrdí, že stavbu nie je možné financovať z peňazí určených na prevádzku. „Všetko sa bude odvíjať od úspešnosti europrojektu a následných finančných možností.“

Osemposchodový monoblok

Stavba by mala stáť v blízkosti jestvujúceho monobloku na ploche 2400 metrov štvorcových. Podľa návrhu nemocnice pôjde osemposchodovú budovu s dvomi podzemnými podlažiami. V tých budú operačné sály, šatne a technika.

Na prvom poschodí sa chystá vestibul s predajňou a bufetom, centrálny a urgentný príjem, rádiodiagnostické oddelenie a ambulancie jednotlivých kliník.

Na ostatných poschodiach budú jednotlivé pracoviská ako Klinika úrazovej chirurgie, ortopédie, neurochirurgie a chirurgie. Súčasťou bude šesť posluchární. Prebiehať tu bude výudžba študentov.

V areáli sa navrhuje pred jestvujúcim chirurgickým monoblokom prebudovať vstupné priestory, aby sa prepojil s narhovanou stavbou. Nad hlavným vstupom je naplánovaná aula pre dvesto ľudí. Počíta sa s gastrodomom, kde by bolo denne pripravených okolo päť tisíc jedál. Súčasťou má byť 290 parkovacích miest. Tie budú situované na štyroch podlažiach, jedným v podzemí a troch nad zemou.

Rovnaký počet zamestnancov

Na streche stavby by mal stáť heliport. Nemocnica tiež navrhuje vytvoriť druhý dopravný vstup z Gemerskej ulice.

V celkových nákladoch sú zahrnuté i náklady na zdravotnícku techniku.

Po zrealizovaní stavby by mal ostať počet zamestnancov rovnaký. Uvádza to zámer predložený Ministerstvu životného prostredia. To má posúdiť vplyv výstavby na životné prostredie.

Podľa hovorcu ministerstva Petra Višvádera zámer výstavby zatiaľ podlieha zisťovaciemu konaniu.

(zdroj: www.korzar.sk)

KOŠICE 23. júla (SITA) – Dopravný podnik mesta Košice požaduje od mesta, ktorý je jeho stopercentným akcionárom, v priebehu piatich rokov 600 miliónov korún (19 916 351 €) na rekonštrukciu najkritickejších úsekov električkovej trate. Informovali o tom dnes poslancov košického mestského zastupiteľstva generálny riaditeľ podniku Michal Tkáč.

Podľa neho za tieto prostriedky dokáže podnik v priebehu piatich až šiestich rokov zrekonštruovať električkové križovatky tak, aby zodpovedali technickým požiadavkám. V Košiciach je celkovo 15 križovatiek, z toho dvanásť je v kritickom stave. Podľa zástupcov DPMK je ich stav taký, že ohrozujú bezpečnosť prevádzky a hrozia dopravné nehody, ak sa daný stav nebude čo najskôr riešiť.

Zatiaľ k nehodám nedochádza len vďaka tomu, že rýchlosť električiek v týchto úsekoch je znížená na minimum. Podľa vyjadrenia predstaviteľov DPMK takáto negatívna situácia vznikla ako dôsledok dlhodobého neinvestovania do električkovej dopravy. Posledná väčšia investícia do električkových tratí v Košiciach bola v roku 2004. Tento rok sa neopravovala žiadna električková križovatka, ani trať.

Tkáč uviedol, že ročne treba zrekonštruovať minimálne dve električkové križovatky a vykonať aj ďalšie najnutnejšie opravy tratí za približne 120 miliónov korún (3 983 270 €). Prvé dve by sa mali rekonštruovať v roku 2009. Vedenie DPMK predloží svoje požiadavky mestu v auguste v rámci prípravy budúcoročného rozpočtu.

Tkáč v tejto súvislosti uviedol, že mestu predložia dve alternatívy – dotácia na kapitálové výdavky pre električkovú dopravu v objeme 120 miliónov korún (3 983 270 €), druhá alternatíva je, že mesto poskytne dotáciu do 60 miliónov korún (1 991 635 €) a na zvyšok si DPMK vezme úver.

Podľa poslanca Tibora Matouška treba do električiek investovať, ale je nemysliteľné, aby mesto na budúci rok vynaložilo viac ako 50 – 60 miliónov korún. Pavol Mutafov dodal, že nespochybňuje požiadavku dopravného podniku, ale podľa jeho názoru treba, aby DPMK pripravil koncepciu mestskej dopravy s výhľadom na minimálne päť rokov, kde by boli špecifikované technické aj ekonomické požiadavky.

(zdroj: www.sme.sk)

To, že v Košiciach za posledné od roku 2005 vzrástli priemerné mzdy o takmer jednu štvrtinu na aktuálnych niečo vyše 21-tisíc Sk (okres Košice – okolie má však len niečo viac ako 15-tisíc Sk), nie je len zásluhou zatiaľ dobre naštartovanej slovenskej ekonomiky, ale aj príchodu viacerých zahraničných investorov do metropoly východu a priemyselného parku v Kechneci. A hoci sa firmy už začínajú sťažovať na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, aj napriek tomu je priemerný plat v Košiciach oproti tomu v Bratislave nižší o cca 6-tisíc korún.

KOŠICE. Hoci počet zamestnancov v najväčšom košickom podniku – U. S. Steele klesol o zhruba dve tisícky, na rozdiel od minulosti si aj prepustení ľudia mohli takmer okamžite nájsť prácu. Museli však počítať s tým, že bude menej platená, pretože platový priemer v železiarňach (cca 35-tisíc) väčšina košických spoločností nedosahuje. U. S. Steelu dokážu v platoch okrem Teplárne a VSE (obe cca 32 – 33-tisíc Sk) konkurovať len niektoré už etablované spoločnosti pôsobiace v oblasti informačných technológií. Najväčším IT zamestnávateľom v Košiciach je spoločnosť T-Systems, ktorá pred dvoma rokmi začínala s 20 ľuďmi. Pôvodné vízie hovorili o maximálne 500 zamestnancoch, tento týždeň prekročil ich počet rovnú tisícku.

Potrebujú ďalších 500 ľudí

Podľa riaditeľa Jozefa Ondáša by do konca budúceho roku chceli prijať ďalších 500-600 ľudí.“Už teraz pociťujeme nedostatok IT špecialistov, hoci je pravdou, že zamestnávame už aj zopár ľudí, ktorí sa po niekoľkých rokoch vrátili do Košíc zo zahraničia. Našou prioritou je v spolupráci s TU, UPJŠ, gymnáziami a strednými školami v meste výchova vlastných odborníkov. Je to síce zložitá a dlhá cesta, ale ak chceme splniť naše plány a túžby, iná možnosť nie je. Zároveň cez aktivity v združení Košice IT Valley chceme vylepšiť vzdelávacie systémy pre IT odborníkov. Aj preto verím, že náš príklad budú nasledovať aj iné IT firmy v Košiciach a tým spolu zminimalizujeme problém s nedostatkom špecialistov.“ Celkovo patrí IT biznis medzi najväčších „požieračov“ absolventov košických škôl. O nich „bojujú“ aj Siemens, Ness, RWE systems, AT&T a IDS Scheer, ktoré spolu zamestnávajú niečo vyše 1 500 špecialistov, pričom celkovo sa predpokladá, že do 3 – 4 rokov sa toto číslo môže zdvojnásobiť. Hoci sa občas stane, že si aj ponukou vyšších platov navzájom „pretiahnu“ zamestnancov, zatiaľ nejde o nejaké masové aktivity. V budúcnosti však takéto situácie budú zrejme narastať…

V Kechneci ďalšie stovky

Najväčším zamestnávateľom v okolí Košíc sa stal priemyselný park v Kechneci. Aj zásluhou starostu Jozefa Konkolyho prišli do kedysi neznámej dedinky pri maďarských hraniciach investície za vyše 10 miliárd korún a v súčasnosti tam spoluvytvára náš HDP vyše 2 500 zamestnancov. Starosta odhaduje, že do roku 2015 tam bude pracovať minimálne 10-tisíc ľudí. Do konca roka chce podpísať zmluvy s ďalšími troma zahraničnými investormi. Rozšírenie svojich investícií a nové stovky pracovných miest oznámili spoločnosti Getrag Ford, Magneti Marelli, Molex i Kuenz-Sk. S miernym nárastom pracovníkov počíta aj ďalšia desiatka už etablovaných firiem v Kechneci. Hoci sú šéfovia tamojších firiem veľmi spokojní s produktivitou svojich zamestnancov, čo sa týka finančného ohodnotenia, priemerné mzdy sú v robotníckych profesiách nižšie, ako je priemer v Košiciach, ale väčšinou o dosť vyššie, než mali ľudia vo svojich predchádzajúcich zamestnaniach. Príchod takého množstva investorov výrazne zlepšil aj finančnú situáciu zamestnancov mnohých firiem v Košiciach a na „okolí“, keďže museli výrazne zvýšiť platy svojim ľuďom, aby im neodchádzali napr. aj do Kechneca…

Do Pereša sa presťahuje len Valeo

V „konkurenčnom“ priemyselnom parku na Pereši zatiaľ nie je v prevádzke žiaden podnik. Už onedlho tam však začne s výrobou autosúčiastok do škodoviek alebo bavorákov Valeo Slovakia. Francúzi vytvorili od roku 2004 v Košiciach okolo tisícky pracovných miest, do nového závodu, kam sa presťahujú zo súčasného prenájmu z bývalého ČSAO, by chceli prijať ďalších zhruba 400 ľudí. Ak firma bude chcieť splniť tento cieľ, pri súčasnom stave trhu práce v Košiciach bude musieť výrazne zvýšiť svoj priemerný plat, ktorý predstavuje zhruba 14 500 Sk.

Zriadia investori školu?

Viacerí predstavitelia zahraničných spoločností sa sťažujú, že čoraz ťažšie nachádzajú ďalších pracovníkov. Podľa nich existujúce vzdelávacie inštitúcie nedokážu v plnej miere a v potrebnom čase zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov pre ich potreby. Kechnecký starosta J. Konkoly zareagoval na tieto ponosy projektom Európskej integrovanej školy (EIS), ktorú chce v obci vybudovať s pomocou investorov. Škola by mala mať okolo tisíc žiakov a študentov od základnej po vysokú školu, pričom súčasťou vzdelávania budú praxe v tamojších firmách a výmenné pobyty študentov v zahraničí.

(zdroj: www.korzar.sk)

(TASR) – Na potreby Priemyselného parku (PP) v Kechneci v okrese Košice – okolie, ale aj širšieho regiónu, zareagovala samospráva obce projektom Európskej integrovanej školy (EIS), ktorú chce v obci vybudovať s pomocou investorov. O zámere informovali listom aj ministra školstva SR Jána Mikolaja.

Podľa starostu Jozefa Konkolyho naše existujúce vzdelávacie inštitúcie nedokážu v plnej miere a v potrebnom čase zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov pre investorské firmy. Preto obec už pred piatimi rokmi spracovala projekt EIS, ktorá bude v blízkosti PP Kechnec.

„Momentálne beží stavebné konanie a zanedlho by sme mali mať stavebné povolenie. Som optimista a v tomto roku by sme chceli začať s výstavbou,“ uviedol pre TASR Konkoly. Informoval, že projekt úspešne prezentovali v Bruseli na pozvanie Európskej komisie. V súčasnosti rokujú so Svetovou asociáciou školských zariadení, aby sa dostala škola do medzinárodných štruktúr. Usilovať sa budú o jej zaradenie do siete slovenského regionálneho a vysokého školstva. Tento mesiac pripravujú aj podpis Memoranda o spolupráci na projekte medzi košickou Technickou univerzitou a obcou Kechnec.

Škola bude špecifická tým, že v jednom priestore budú integrované všetky stupne vzdelávania od predškolského zariadenia po vysokú školu, pričom dôraz na všetkých stupňoch bude na výučbu cudzích jazykov. Iniciatívu podporujú firmy z kechneckého PP, ktoré sa združili v klube investorov.

Škola bude mať približne 1000 žiakov a študentov od základnej po vysokú školu a spolupracovať bude s jednotlivými podnikmi v PP Kechnec. Súčasťou vzdelávania budú praxe vo firmách a výmenné pobyty študentov v partnerstve s podobnými školami v zahraničí. Ako informoval Konkoly, k projektu sa pridala aj Medzinárodná futbalová federácie a Slovenský futbalový zväz, keďže žiaci školy sa budú môcť zamerať aj na športovú dráhu.

Pri tvorbe celkovej obsahovej filozofie EIS pomáha samospráve bratislavská a.s. Neulogy. Ako uviedol jej expert Stanislav Sipko, vychádzajú pri tom z analýzy potrieb nielen PP, ale aj celého regiónu.

Obdobné integrované školy nie sú v Európe zriedkavosťou. Jedna z nich je napríklad vo švajčiarskom Zürichu a kechnecká samospráva s ňou už nadviazala kontakt.

PP Kechnec, kde je už etablovaných 18 zahraničných a domácich investorov, má v horizonte 10 rokov potenciál na 30.000 pracovných miest.

(zdroj: www.cassovia.sk)