Výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci regionálneho operačného programu využila mestská časť KVP. Chce sa uchádzať o financie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

KOŠICE. Na spolufinancovaní projektov sa má desiatimi percentami podieľať štát a piatimi z celkových oprávnených výdavkov musí prispieť samospráva. Mestská časť žiada o sumu 2,3 milióna eur. Predpokladaná finančná spoluúčasť predstavuje 116-tisíc eur. Cieľom výzvy je poskytnutie pomoci žiadateľom na projekty, ktoré prispievajú k zvýšeniu kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev.

Peniaze na zeleň

Mestská časť plánuje použiť financie na úpravu verejných priestranstiev a prvkov verejnej zelene, výstavbu a rekonštrukciu chodníkov a cyklistických trás, mostov a lávok v nadväznosti na investičné aktivity zamerané na miestne komunikácie. Žiadosti sa budú posudzovať v septembri a termín ukončenia projektu je maximálne 24 mesiacov od podpísania zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Zo získaných peňazí by sa mal stavať nadchod pre chodcov ponad štvorprúdovú komunikáciu na Triede KVP pri obchodnom centre Grunt, teda na najfrekventovanejšom mieste sídliska. Prispieť by mal k zvýšeniu bezpečnosti chodcov. Ďalším zámerom je z poskytnutých prostriedkov vybudovať centrálny park na voľnom priestranstve medzi ulicami Moskovská a Jasuschova, ktorý sa stane oddychovou zónou. Ďalšou plánovanou aktivitou je rekonštrukcia promenádneho chodníka od OC Hemerkova po fontánu a priľahlé námestie.

Projekt bude v júli

„Prihlásili sme sa do programu a prostriedky, ak ich získame, použiť na investičné aktivity v našej mestskej časti. Predpokladaný termín ukončenia projektu je v júli,“ informoval zastupiteľstvo starosta Daniel Rusnák.

Poslanec Alexander Hudák (Smer SD, SF, HZDS ĽS, SNS) sa zaujímal najmä o to, z čoho bude krytá spoluúčasť. Opýtal sa, či viac než 100-tisíc eur sa uhradí z rezervného fondu a či sa vyčerpajú len z toho alebo z úveru. Podľa starostu je vo fonde dosť rezerv, z ktorých je možné zaplatiť túto sumu, ale nevylúčil, že v prípade výhodných podmienok sa môže kryť aj z úveru. Preveria všetky možnosti. V prípade potreby sa rezervný fond celkom nevyčerpá a zostane aj na nepredvídané výdavky.

Čo chcú postaviť z eurofondov

• Nadchod pre chodcov nad štvorprúdovkou.
• Centrálny park na Moskovskej.
• Rekonštrukcia chodníka od OC Hemerkova po fontánu.

(zdroj: korzar.sme.sk)

Zanedbané územie medzi Kostolianskou cestou a areálom Aničky je dlhodobo nevyužité. Má pritom obrovský potenciál, je mimoriadne vhodné pre rozvoj športovo-rekreačných aktivít. Vypracované sú viaceré urbanistické štúdie, avšak investori nemajú záujem stavať čisto športové objekty, ani projekty v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry s ním nerátajú. Problémom sú i nejasné vlastnícke vzťahy.

KOŠICE. Martin Jerguš, zástupca hlavného architekta mesta Košice, označil spomínané územie za výnimočnú plochu. Hlavne pre spojenie viacerých krajinných fenoménov, aké nikde inde v metropole východu nenájdete. Na malom území sa snúbi scenéria lesa a parku i rieky Hornád. Celý rok tu funguje verejne prístupný prameň Gajdovka. Atmosféru znásobuje vyhliadka na kopci Hradová. Nedávno tam bola dokončená zberná kanalizácia, čo zlepšuje predpoklady pre využitie.

Blízke plochy sú pritom už dávno venované športu a rekreácii – kúpalisko, park, lodenica, futbalový štadión, kynologické cvičisko, modelárska dráha a ďalšie. „Rozvíjajú sa tu kontinuálne už vyše sto rokov. Prakticky od začiatku, ako vznikla potreba aktívneho trávenia voľného času občanov Košíc,“ vysvetlil Jerguš.

Električka po Kostolianskej

Pre celé územie medzi Hornádom a Kostolianskou vypracoval Útvar hlavného architekta za posledné desaťročie viaceré urbanistické štúdie.

„Overovala sa možnosť jeho využitia pre usporiadanie paralympijských hier, pre aquapark a tiež na výstavbu futbalového štadióna. Je pripravená štúdia električkovej trate pozdĺž Kostolianskej cesty cez obec Ťahanovce na Sídlisko Ťahanovce, projekt kruhovej križovatky Kostolianska – Vodárenská, rozšírenie a prepojenie Kostolianskej cesty s Americkou triedou poza Ťahanovce obec.

Investorov niet

„Pripravujeme zabezpečenie urbanistickej štúdie pre túto časť rekreačnej oblasti, ktorá je platným územným plánom určená pre šport,“ povedal Jerguš. „Bohužiaľ, žiadny z investorov nechce stavať čisto športový objekt. Všetky zámery rátajú aj s ďalšími funkciami, ako sú apartmánové domy, hotel, prechodné ubytovanie, administratíva a podobne.“

Zatiaľ nie je známy termín začatia stavebných prác. Na Útvar hlavného architekta nebola doteraz doručená požiadavka na zmenu územného plánu, uprednostňujú však využitie územia v súlade s ním. Do konca roka by chceli spracovať urbanistickú štúdiu pre túto južnú časť plochy.

„Splnenie termínu však záleží od ochoty majiteľov pozemkov spolupracovať a akceptovať súčasné požiadavky na využitie územia, ktoré sú definované ako športovo-rekreačné vybavenie celomestského významu,“ poznamenal Jerguš.

Nevysporiadané vlastníctva

Kameňom úrazu sú nevysporiadané vlastnícke vzťahy nevyužívaného územia. „Vlastnícke vzťahy sú veľmi zložité, v súčasnosti Katastrálny úran nemá ukončený Register obnovenej evidencie pozemkov a nie je vyhlásená vektorová katastrálna mapa,“ zhodnotil Jerguš.

Za najreálnejší postup pokladá vysporiadanie aspoň nejakej časti, pre rozvoj ktorej by sa v spolupráci s majiteľmi spracoval územný plán. Potom by bol možný etapovitý rozvoj lokality. Ani to nie je jednoduché. Ako uviedlo mesto, na väčšinu tohto územia totiž nie sú založené listy vlastníctva, preto sa spracúva spomínaný register.

Potrebné sú milióny eur

Odhadovať náklady na revitalizáciu je vraj predčasné. Celková suma sa však podľa odhadu ÚHA vyšplhá k miliónom eur. Keď sa však bude robiť po etapách, nebude potrebná naraz.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Potvrdené! Za bleskovým predajom časti lesov pri diaľničnom privádzači z Prešova stojí aj boj o švédsku IKEU. Korzár získal dôkazy o rokovaniach medzi švédskym nábytkovým gigantom a súkromnými majiteľmi magnezitky z košickej spoločnosti Huna. Lákanie IKEY na mestské lesné pozemky potvrdil konečne aj šéf poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľuboš Pajtáš. Švédsky nábytkársky gigant by mal byť súčasťou obchodno-zábavného komplexu. Ide o veľké peniaze, v čase krízy dvojnásobne dôležité!

KOŠICE. Korzár sa dozvedel, že s predstaviteľmi švédskej IKEY rokoval osobne primátor František Knapík (KDH) aj riaditeľ magistrátu Marek Kolarčík. „Mesto má záujem revitalizovať lokalitu bývalej magnezitky, je to jedna z priorít. O aktivitách spoločnosti IKEA vieme povedať len toľko, že táto spoločnosť má záujem prísť na východné Slovensko. Mesto analyzovalo, aj ponúklo niekoľko možností pre túto investíciu. Jednou z nich je aj lokalita bývalej magnezitky,“ reagovala hovorkyňa magistrátu Lucia Mihoková.

Pajtáš: Primátor je opatrný

Šéf poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľuboš Pajtáš tvrdí, že na rokovaniach s investorom nebol a nikdy jeho zástupcov nevidel. Korzáru na otázku, prečo návrh na odpredaj lesov teda predkladal on, keď s IKEOU rokoval podľa poslancov primátor osobne, reagoval: „Primátor je opatrný. Až taký opatrný, že sa nič nedeje.“ Tvrdí, že na rokovaniach nebol a so zástupcami Fordinu sa nikdy nestretol. “ Prevzal som na seba zodpovednosť a predaj predložil, lebo si myslím, že ide o dobrý projekt a chcem, aby skončil úspešne,“ zdôraznil.

Projekt ako v Bratislave

Doplnil, že svojím spôsobom ide o bitku o IKEU, ale nie o jej ukradnutie z pozemkov súkromnej firmy. „Investor odstúpil od projektu v magnezitke a mesto sa ho snaží pritiahnuť späť do Košíc do lokality pri Ťahanovciach. Zatiaľ sa nám to darí,“ teší sa poslanec. Zdôrazňuje, že je predčasné o tom hovoriť bližšie preto, že projekt je na úplnom začiatku a firmy zvyčajne nechcú byť spájané s negatívne končiacimi projektmi. „Preto posúvajú medzi seba a zmluvu vždy developerov, ktorí zabezpečia úspech a až vtedy výjdu z pozadia na verejnosť.“ Na 50 hektároch by nemala stáť len IKEA, ale aj obchodno-zábavné centrum podobné Avionu v Bratislave, súčasťou ktorého je i tam švédsky obchodný dom s nábytkom.

IKEA: Vyberáme si!

Manažérka spoločnosti IKEA pre Slovensko a Česko Jindra Válová včera Korzáru potvrdila, že Košice sú jedným z vážnych adeptov pre budúcu predajňu švédskeho nábytku a doplnkov. „V meste je niekoľko potencionálnych pozemkov na tento účel. Momentálne nie je uzatvorené rozhodnutie ani o prípadnom ďalšom mieste, ani o pozemku, na ktorom by mala druhá Ikea na Slovensku začať stavať svoj obchodný dom. V súčasnosti si vyberáme,“ vysvetlila Válová.

Odmietla komentovať informácie, že rokovania so súkromným investorom v magnezitke už ukončila. Na otázku, kedy sa rozhodne, kde IKEA vyrastie, odpovedala: „Či bude rozhodnutie trvať dni, či mesiace v súčasnej dobe, neviem povedať.“ Zatiaľ jediná pobočka sa nachádza v Bratislave, medzi jej bežné podmienky patrí ekologické zohľadnenie, či dostupnosť verejnou dopravou.

JEDNA OTÁZKA PRE PRIMÁTORA

Bol návrh na bleskový predaj lesov motivovaný snahou mesta a spoločnosti Fordin zvrátiť jednania so súkromnou firmou a dostať Ikeu do projektu na mestských pozemkoch?

– Záujem investovať v Košiciach má viac investorov. Mesto sa rozhodlo rokovať o predaji 0,3% mestských lesov nezávisle na rokovaniach, ktoré vychádzajú z podnetu spoločnosti Ikea. Predaj časti mestských lesov je reakciou na žiadosť a záujem spoločnosti Fordin, s. r. o. o túto lokalitu. Mesto ho vníma ako celkové rozšírenie ponuky aj pre nových záujemcov z radov investorov. Proces realizácie akejkoľvek investície na tomto území bude náročný. Dnes stojíme na jeho úplnom začiatku, predaj túto možnosť otvoril.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Memorandum o vzájomnom porozumení so spoločnosťou Cassovia Bio Energy podpísal v uplynulých dňoch primátor mesta Košice František Knapík.

Zámerom spoločnosti Cassovia Bio Energy je v lokalite medzi letiskom a cestou I/50 investovať v Košiciach 30 miliónov eur do výstavby kogeneračnej jednotky s tepelným výkonom 27 MW a elektrickým výkonom 8 MW na báze spaľovania biomasy.

Samospráva deklaruje v memorande záujem o vybudovanie strategického, vysoko účinného zdroja – kogeneračnej jednotky na výrobu elektrickej a tepelnej energie na báze spaľovanie drevnej biomasy.

Predpokladaný začiatok výstavby je október 2009 a spustenie do skúšobnej prevádzky v septembri 2010. Kogenerácia znamená, že spaľovaním biomasy sa súčasne vyrába teplo aj elektrická energia.

„Máme záujem zabezpečovať pre Tepláreň Košice (TEKO) výrobu a dodávku tepla z obnoviteľného zdroja – biomasy (drevnej štiepky), ktorá sčasti nahradí výrobu tepla z uhlia, a tým TEKO dosiahne zníženie produkcie emisií v meste. Zároveň plánujeme zabezpečovať výrobu a dodávku elektrickej energie do distribučnej siete spoločnosti Východoslovenská distribučná, čím posilníme energetický potenciál pre mesto Košice pri realizácii jeho rozvojových aktivít,“ uviedol zástupca investora Igor Gula.

Mesto ďalej deklaruje, že na pozemkoch vo svojom vlastníctve umožní investorovi vybudovanie technickej infraštruktúry a napojenie sa na účelovú komunikáciu. Investor na vlastné náklady zrealizuje výstavbu časti účelovej komunikácie k osade Svetlá Pustá, ktorá bude verejne prístupná.

Zástupcovia spoločnosti Cassovia Bio Energy informovali na nedávnom rokovaní primátora o zabezpečení financovania investície i o dohode s Teplárňou Košice a Východoslovenskou distribučnou o odbere tepelnej a elektrickej energie. Mesto pripravuje zmenu územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice v katastri mestskej časti Barca (rozšírenie priemyselného parku Pereš) pre lokalizáciu kogeneračnej jednotky. Dané územie sa nachádza medzi areálom letiska a cestou I/50. Po ukončenom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) má v nasledujúcom období prebehnúť územné a stavebné konanie tak, aby výstavba mohla začať na jeseň 2009.

„Sídlime v Klagenfurte, budujeme a prevádzkujeme výlučne kogeneračné jednotky na biomasu. Postavili sme ich už viac ako štyridsať. Okrem Rakúska pôsobíme v Nemecku i ďalších krajinách. Na Slovensku v Bardejove už realizujeme výstavbu podobne veľkej kogeneračnej jednotky. Teraz by sme radi zrealizovali projekt v Košiciach,“ informoval Otto Zechmeister, zástupca rakúskych spolumajiteľov investora.

Prisľúbil, že nákup suroviny pre kogeneračnú jednotku bude prednostne z košických mestských lesov, čím by sa ich hospodárenie malo dlhodobo stabilizovať. „Zostávajúca potreba bude zabezpečená z urbariátov, súkromných i štátnych lesov,“ doplnil Otto Zechmeister.

„Mesto ako partner síce priamo do investície nevstupuje, ale tento projekt považujeme za vhodný a užitočný pre naše prostredie. Prostredníctvom Mestských lesov dokážeme investorovi ponúknuť silný potenciál suroviny,“ reagoval primátor František Knapík.

Kogeneračná jednotka má ročne spotrebovať približne 90-tisíc m³ drevnej štiepky, pilín či kôry. „Mesto a Mestské lesy sa dlhodobo zaoberajú energetickým zhodnotením dreva, preto je zámer investora zaujímavý a vítame ho. Ponúkame investorovi možnosť vykryť jeho výrobnú kapacitu drevom z mestských lesov zhruba v objeme 45- až 55-tisíc m³ ročne,“ vyjadril sa riaditeľ mestskej spoločnosti Mestské lesy Julián Tomaštík.

„V súčasnosti je využitie biomasy ako energetického zdroja preferovanou aktivitou, jednak z pohľadu znižovania energetickej závislosti, ako aj hospodárskej krízy, keď celé lesné hospodárstvo stráca odbyt, navyše januárová plynová kríza to ešte zvýraznila. Využitie biomasy a výroba elektrickej energie je dnes vládnou prioritou,“ povedal Igor Gula.

Podľa neho bude inštalovaný výkon pri výrobe elektrickej energie 8 MW s ročnou dodávkou do siete cca 60-tisíc MWh. Dva inštalované kotly budú mať výkon spolu 27 MW s ročnou výrobou cca 97-tisíc MWh tepla pre primárnu sieť Teplárne Košice s následnou dodávkou pre mestskú spoločnosť Tepelné hospodárstvo.

„Technológia kogeneračnej jednotky je vysoko automatizovaná a má minimálne nároky na obsluhu. Jej realizácia môže mať pozitívny vplyv na zamestnanosť pre miestne stavebné firmy počas výstavby. Priamo prevádzka kogeneračnej jednotky vytvorí šesť a nepriamo pri zabezpečovaní suroviny niekoľko desiatok pracovných miest v mestských, štátnych a súkromných lesoch pri ťažbe a spracovaní biomasy,“ uviedol Igor Gula.

Dodal, že na investícii sa budú podieľať rakúske i slovenské banky. Investor plánuje využiť aj financovanie zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

„Verím, že to, čo obaja deklarujeme v memorande, sa úspešne zrealizuje,“ zaželal na záver rokovania s investorom primátor František Knapík.

(zdroj: www.kosice.sk)

Útvar hlavného architekta mesta Košice pripravuje nový územný plán. Rozvoj mesta v budúcnosti by sa mal sústrediť najmä okolo rieky Hornád.

KOŠICE. Dodnes platný územný plán bol spracovaný ešte v roku 1976 a od toho času prešiel dvoma zásadnými zmenami. Pri tvorbe nového urbanisti presadzujú filozofiu intenzifikácie územia, ktorá spočíva v zapojení rieky Hornád do urbanistickej koncepcie mesta od jej najsevernejšej po najjužnejšiu časť. Táto zóna mesta sa využívala veľmi extenzívne a dnes je to takzvané hnedé územie bývalej priemyselnej zóny.

Veľký tlak na zmeny

„Prípravu nového územného plánu rozvoja mesta si vyžiadalo časové hľadisko a nová filozofia vo využití územia. V Košiciach je okrem územného plánu mesta viac ako dvadsať platných územných plánov zón. Odhliadnuc od prípravy komplexného materiálu je v súčasnosti veľký tlak developerov na zmeny a doplnky v územno-plánovacej dokumentácii. Je to prirodzené a vždy to bude trvať, pokiaľ budú developeri vyhľadávať voľné pozemky bez nadväznosti na územný plán rozvoja a mesto nebude aktívne vstupovať do sceľovania území a ponúkať ich na zástavbu,“ uviedol hlavný architekt Martin Drahovský.

Na území mesta je vytipovaných v súčasnosti viacero zón, v ktorých sa predpokladá výstavba a rozvoj. Snahou ÚHA je, aby mesto vedelo a mohlo potenciálnym investorom ponúknuť plochy a lokality s preddefinovaným spôsobom využitia v intraviláne mesta.

Rozvojové lokality

ÚHA sa sústreďuje v tomto období na niekoľko rozvojových lokalít, kde sa ráta s bytovou výstavbou, ale aj občianskou vybavenosťou. Najväčší rozvoj v súčasnosti prežívajú Košice v bytovej výstavbe v troch zónach. Je to Kopa I., II. a III. v Myslave, Heringeš vo Vyšnom Opátskom a Ťahanovce IV a V. Developeri majú svoje zámery aj v mestských častiach Krásna nad Hornádom a Barca.

Urbanizácia smerovala na západ a východ

Pôvodná urbanizácia bola smerovaná hlavne na západnú časť, v 80. a 90. rokoch smerovala do východnej časti a obklopila centrálnu zónu okolo rieky Hornád. Tam boli umiestňované priemyselné a rôzne doplňujúce funkcie mesta. Celé územie nevyužíva potenciál, ktorý tam je, a preto bolo potrebné pristúpiť k novej filozofii jeho využitia.

Košice podľa M. Drahovského vymiestnili vodu z centra mesta. Snaha o jej prinávratenie do Mlynského náhonu či malého potôčika na Hlavnú ulicu veľmi zatraktívnili zónu. Voda je fenomén, ktorý je v živote mesta nevyhnutný, absolútne dominantný a pozitívny. Hornád nie je až taký vzdialený od centra, preto sa s intenzifikáciou územia počíta hlavne okolo tejto rieky.

Dopravné napojenie približuje Hornád

„V územnom pláne sú definované hlavné dopravné prepojenia, a to okrem Prešovskej-Sečovskej a a súčasného prepojenia z Furče a Ťahanoviec cez Hlinkovu, je definované prepojenie z Masarykovej smerom na privádzač až na Furču, existuje aj prepojenie v nižšej časti na Jantárovú a ďalšie v hornej časti Ťahanoviec. Podarilo sa nám spolu s riešiteľmi dodržať toto prepojenie, nájsť napojenie na privádzač, a dokonca aj definovať prepojenie vnútri areálu bývalej leteckej školy. Komunikácia Ľavobrežná bola v pôvodnom ÚP vytýčená pozdĺž Hornádu. V súčasnosti schválenej zmene ÚP povedie centrom územia medzi Hornádom a Prešovskou s kvalitným napojením na Masarykovu. Pôvodná komunikácia vytvára možnosti využitia pre peších i cyklistov,“ dodáva architekt.

Čo sa chystá v meste

Ďalšou pripravenou zónou na schválenie je Kopa I., II. a III. v Myslave, kde sa uvažuje s 15-tisícovým osídlením. Prepája dve mestské časti KVP a Myslavu. Aby sa dopravne prepojili bez väčších problémov, bude potrebné riešiť Klimkovičovu ulicu výstavbou novej skvalitnenej komunikácie.

Veľmi potenciálnym rozvojovým územím v severnej časti Košíc v blízkosti Hornádu je lokalita Magnezitárska. Jej rozvoj je viazaný na integrovaný dopravný systém, ktorý bude mať päť terminálov. Jedným z prvých je Sever, lokalizovaný pod Magnezitárskou ulicou. Dopravné napojenie by mohlo smerovať z Americkej triedy, prípadne aj samostatným pripojením na privádzač, čím sa získa priestor na záchytné parkovisko a multifunkčnú zónu. Existovať bude aj prepojenie na druhú stranu Hornádu do rekreačného areálu na Aničke. Riešiť sa musia aj jednotlivé napojenia na križovatky. Do mestského zastupiteľstva by sa tento materiál mal dostať do dvoch-troch mesiacov.

(zdroj: www.cassovia.sk)

AJ STAROSTKE TO PRV PRIŠLO MEGALOMANSKÉ

Poslanci Jazera odklepli zámer, podľa ktorého má v rekreačnej lokalite vyrásť rosiahly komplex vodného parku. Spracovali ho študenti, zatiaľ nie je jasné, koľko bude stáť a kto ho zainvestuje.

KOŠICE. Zámer predložila starostka Anna Jenčová (HZDS), spracovali ho študenti Technickej univerzity Tomáš Vilim a Lucia Vondrášková. Spolupracoval s nimi vedúci oddelenia výstavby miestneho úradu Milan Derfiňák.

Hlavným zámerom je „dynamické využitie územia pre rekreáciu pri zachovaní prírodných daností a zatraktívnenie prostredia plážového kúpaliska s vytvorením možností celoročného prevádzkovania“. Týka sa oploteného územia vo vlastníctve mesta, ktoré má mestská časť v nájme.

„Mesto nám to dalo za účelom zveľadenia. Budovu mesto zatiaľ nevidelo, najprv to bolo predložené do zastupiteľstva,“ uviedla starostka.

Motív kvetu

Pri Jazere má vyrásť členitý trojpodlažný objekt vodného parku v tvare T so 40 ubytovacími miestami. Jeho ústredným motívom je „kvitnúci kvet“, zapracovaný do bazénovej časti a jednotlivých zón. Navrhovaná úprava ráta i s reštauráciou, vodným svetom či vitálnym svetom s wellness službami. Samostatnú časť tvoria vonkajšie bazény a letná záhrada.

Okrem toho zámer rieši stavbu vodnolyžiarskeho klubu a komplex športovísk – viacúčelové športovisko, ihrisko pre plážový volejbal, detské ihrisko a lanové centrum. Celková plocha areálu je naplánovaná na 50-tisíc metrov štvorcových. Objekty v súkromnom vlastníctve majú byť zachované.

Starostke pripadal megalomanský

Problematické je cestné napojenie a parkovanie, ako aj skĺbenie požiadaviek Úradu regionálneho zdravotníctva a orgánov ochrany prírody. Ráta sa s rozšírením komunikácie Baltická o jeden pruh.

Zatiaľ sa nevie, kto tento projekt zaplatí: „Ťažko hovoriť, koľko to bude stáť a kto to bude financovať,“ uviedla Jenčová. „MČ využije všetky možnosti na podávanie projektov.“

Dodala, že ideálne by bolo, keby mala mestská časť na financovaní 5-percentný podiel a zvyšok by išlo z eurofondov podľa toho, na čo budú zverejnené výzvy. Pripúšťa aj spoluprácu so súkromným investorom.

„V prvom momente mi to pripadalo megalomanské. Ale ideálne je ubytovanie pre jeden autobus, na ktorý je naplánovaná ubytovacia časť,“ zhodnotila starostka. Odhadované náklady sa pohybujú v rozmedzí 3,3 – 5 miliónov € (100 150 miliónov korún).

Opozícia: Chceme podrobnejší projekt

Opoziční poslanci predložili viacero pripomienok. Podľa Jána Forgáča (KDH) nie je predložený materiál projektovým zámerom, len zámerom. Takto bol nakoniec schválený v zastupiteľstve.

„Pýtal som sa spracovateľov materiálu, čo vlastne spracovali. Jednoznačne sa vyjadrili, že štúdiu,“ vysvetlil Forgáč. „Ak sa hovorilo o čerpaní z eurofondov, ani štúdia, ani zámer na to nepostačuje. Musela by to byť minimálne projektová štúdia alebo projektový zámer, ale do takej úrovne to nebolo spracované.“

Aj podľa Bernarda Berbericha (KDH) je potrebná rozsiahlejšia príprava: „My sme ten projekt nechceli odmietnuť ako taký, len sme ho chceli mať podrobnejšie pripravený. Aby sa zbytočne nevynakladali prostriedky na niečo, čo sa potom aj tak bude musieť dorábať,“ povedal Berberich. Poukázal aj na nejasnosti vo financovaní a majetkových pomeroch.

Marián Gáll (SDKÚ) ďalej žiadal prieskum trhu: „Niekto by sa mal spýtať aj ľudí, či to chcú.“
Jozef Mikloš (KDH) navrhol vypustiť z rozpočtu položku pre lanové centrum a riešiť lokalitu komplexne.
Podľa Jenčovej sa však ihriská môžu robiť aj nezávisle a nevidí dôvod položku vypustiť.

Mlátia prázdnu slamu

Starostka pripomienky opozície označila za „mlátenie prázdnej slamy“, komplex podľa nej treba postaviť.

„Rekreačnú lokalitu je potrebné dať dokopy. Zbytočne to chceli blokovať a hrať sa na slovíčka. Na Jazero chodí veľmi veľa Jazerčanov. Opozícii kole oči, keď sa ľuďom páči, že sa Jazero pohlo a že začína nejako vyzerať. Toto je ich metóda boja, ako zablokovať jeho rozvoj a chcú iným spôsobom použiť peniaze tak, aby neboli viditeľné,“ zhodnotila Jenčová.

(zdroj: www.cassovia.sk)

(SITA) – V košickej mestskej časti Šaca zrejme vyrastie kogeneračný paroplynový cyklus za približne 500 mil. eur. Plánuje ho postaviť spoločnosť KPPC, a.s. Ako vyplýva z investičného zámeru, ktorý spoločnosť už predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment – EIA), kogeneračný paroplynový cyklus, ktorý bude slúžiť na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla, by mal mať výkon 880 megawattov (MW). Ročne by mal paroplynový cyklus, ktorý chce spoločnosť postaviť v priemyselnom parku Bočiar, vyrobiť od 3,4 tisíc gigawatthodín (GWh) do 4,5 tisíc GWh elektrickej energie, podľa toho pre aký variant sa investor rozhodne.

S výstavbou nového energetického zdroja plánuje investor začať v apríli roku 2012. Jeho výstavba by pritom mala byť podľa predloženého zámeru ukončená o dva roky neskôr. Investor predpokladá, že na výstavbu paroplynového cyklu bude potrebných 900 pracovníkov, pričom samotná prevádzka si vyžiada vznik 21 nových pracovných miest. Základom kogeneračného paroplynového cyklu budú spaľovacie turbíny, v ktorých sa bude spaľovať zemný plyn zmiešaný so vzduchom.

„Z prognóz budúceho vývoja Slovenska sa deficit elektrickej energie začne prejavovať už v rokoch 2012 až 2013. Dopyt po elektrickej energii rastie. Vývoj regulácie emisií oxidu uhličitého a riziká spojené s prevádzkou elektrární s vysokým podielom zdrojov emitujúcich oxid uhličitý viedli k rozhodnutiu navrhnúť moderné a prevádzkovo flexibilné zariadenie veľkého výkonu na zemný plyn,“ zdôvodňuje svoj plán v investičnom zámere spoločnosť. Akciová spoločnosť KPPC, so sídlom v Košiciach, vznikla podľa výpisu z Obchodného registra SR v októbri minulého roka. Základné imanie spoločnosti predstavuje 25 tisíc eur.

V Košiciach plánuje výstavbu paroplynového cyklu aj spoločnosť Tepláreň Košice, a.s. Podľa minuloročných informácií zverejnených v Európskom vestníku verejného obstarávania predpokladaná hodnota zákazky bez dane z pridanej hodnoty je 90 mil. eur. Paroplynový cyklus košickej teplárne by mal mať celkový elektrický výkon približne 125 MW a mal by pozostávať z dvoch plynových turbín so spalinovými kotlami a jednej odberovo-kondenzačnej parnej turbíny s vyvedením tepelného výkonu do horúcovodnej primárnej siete centrálneho zásobovania teplom.

Na východe Slovenska chcú postaviť paroplyn aj Slovenské elektrárne, a.s. (SE). V Elektrárni Vojany by mali SE vybudovať paroplynový cyklus s výkonom zhruba 400 MW. Výšku investície do výstavby paroplynu elektrárne zatiaľ nespresnili. Člen predstavenstva SE Jaroslav Míl však vlani uviedol, že do tepelnej elektrárne vo Vojanoch plánujú SE celkovo investovať zruba 265,551 mil. eur.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Zhodnotiť ročne približne 90 000 kubických metrov (m3) drevnej štiepky umožní biotepláreň, výstavbu ktorej pripravuje v Košiciach prešovská holdingová spoločnosť R GES prostredníctvom svojej košickej dcérskej spoločnosti Cassovia Bio Energy.

PREŠOV, KOŠICE. Konateľ R GES Igor Gula uviedol, že pôjde o finančne náročnú investíciu na úrovni približne 30 miliónov eur (903,78 milióna Sk), na ktorej sa budú podieľať rakúske banky a dodávatelia technológií. Investor využije aj štrukturálne fondy prostredníctvom výzvy Ministerstva hospodárstva (MH) SR – prioritná os energetika.

„Sú to v súčasnosti silne preferované aktivity aj pod vplyvom plynovej a hospodárskej krízy, keď fabriky i celé lesné hospodárstvo strácajú odbyt. Využitie biomasy je dnes prioritou číslo jeden a projekt je výsostne aktuálny,“ povedal Gula.

Dohoda s mestom Košice

Konateľ spresnil, že významným posunom v príprave a realizácii investície bola dohoda s mestom Košice o umiestnení kogeneračnej jednotky, ktorou je možné dosiahnuť až 95-percentné energetické zhodnotenie biomasy. Teraz sa uskutočňujú kroky na to, aby v lete získali stavebné povolenie. Financie zo štrukturálnych fondov chce investor využiť cielene na technológie.

Podľa Gulu bude inštalovaný výkon pri výrobe elektrickej energie 8 MW s ročnou dodávkou do siete 60 000 MWh. Dva inštalované kotly budú mať výkon spolu 27 MW s ročnou výrobou 97 230 MWh tepla pre primárnu sieť Teplárne Košice (TEKO). Ak MH SR potvrdí dotácie na projekt, možno podľa Gulu očakávať spustenie bioteplárne do skúšobnej prevádzky na jeseň budúceho roka.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Ceny bytov v Košiciach klesli o 40 percent a ťažko predpokladať, čo bude ďalej. Ponuka je vysoká, avšak ľudia nekupujú. Svoje zohráva zreálnenie cien, nerozhodnosť predávajúcich, ale aj finančná kríza.

KOŠICE. Ceny bytov klesajú, pretože boli podľa odborníkov nahor umelo vyhnané.

Každý sa zdráha

„Ceny sa vracajú do normálu, pretože pred vyše rokom a pol sa predávali trojizbové byty v cenách okolo 39 833 eur (1,2 milióna Sk), aj to prerobené. Potom banky viac sprístupnili hypotéky a vznikol veľký dopyt. Ceny sa stali prehnanými,“ hovorí konateľ EuroReal Plus Jaroslav Sakáč.

Dodáva, že astronomické ceny nehnuteľností sú už minulosťou, len si to ľudia musia uvedomiť. „Keď ceny začali stúpať, predávajúci reagovali veľmi rýchlo. Teraz, keď je trend opačný, každý sa zdráha. Predá len ten, kto pochopí, že už sme niekde inde. Ľudia nie sú hlúpi a počkajú si na primeranú cenu. Je veľká ponuka, malý dopyt, cítiť aj dopady hospodárskej krízy. Ľudia, ktorí kúpili byty v minulom roku na hypotéky, začínajú mať v niektorých prípadoch problémy so splácaním.“

Podľa J. Sakáča bežný trojizbový byt pred rokom zdražel aj o sto percent na zhruba dva milióny. Teraz je lacnejší aj o 40 percent. Na cenu má vyýrazný vplyv aj lokalita. „V Košiciach vždy budú drahšie lokality ako ostatné, najžiadanejšie sú Kuzmányho sídlisko, Staré Mesto a Terasa.“

Nevidia realitu

„Reálne ceny bytov klesli o 30 až 40 percent. Je veľa predávajúcich, ktorí však stále nepochopili, že cenu určuje trh. Žiadajú veľa a predaj je preto nereálny,“ uviedol Konateľ realitnej kancelárie Atomia Štefan Petrunčík.

Ako dodal, nehnuteľnosť dnes predá len ten, kto pochopí aktuálnu cenovú situáciu. „Ceny bytov v Košiciach stúpli za rok 2007 o 120 percent, ceny domov a pozemkov iba o 10 – 20 percent. Reálna cena panelového bytu v pôvodnom stave na sídlisku je medzi 800 – 900 eurami (24 100 až 27 113 Sk) za štvorcový meter. Predaj stagnuje a konečne začali predávajúci prichádzať a pýtajú sa, aká je reálna cena na predaj.“

Ponuka obrovská, záujem kupujúcich malý

Podľa makléra realitnej kancelárie Feldom Vladimíra Ľocha je najžiadanejšia Terasa či Staré Mesto. Teraz však predaj kompletne stojí.

„Ceny bytov klesli brutálne. Zrekonštrovaný štvorizbový byt na Ťahanovciach stál vlani v lete 89 623 eur (2,7 milióna Sk), teraz vyjde na 66 387 eur (2 milióny Sk). Trojizobé byty v pôvodnom stave sa pohybujú na úrovni 49 790 eur (1,5 milióna Sk),“ vraví V. Ľoch a dopĺňa, že byty by sa aj predávali, no predávajúci si neuvedomujú pokles a držia ceny hore. „Myslia si, že predajú. Nemajú šancu! Dôležité je uvedomiť si trhovú cenu. Nevieme, čo bude, ponuka je obrovská, záujem kupujúcich malý. Nakupujú ľudia s vysokými platmi a tí, ktorí majú svoje teplé miesta, zaručený príjem.“

Klesol počet vkladov

Oslabenie dopytu je výrazné, počet vkladov na katastri podľa Sakáča úmerne kopíruje predaj.

Š. Petrunčík tvrdí, že stagnácia na trhu s nehnuteľnosťami sa začala v októbri minulého roka. Počet vkladov na katastri je podľa neho asi o 55 percent nižší ako pred rokom.

Napriek stagnácii trhu s nehnuteľnosťami od posledného štvrťroka stúpol v roku 2008 celkový počet vkladov. „Zaznamenali sme nárast o 9,5 percenta oproti roku 2007,“ tvrdí poverený hovorca Katastrálneho úradu Košice Adrián Postha. Dodáva, že od začiatku tohto roku síce nastal určitý pokles vkladov, ale keďže ešte nie sú známe štatistické údaje za toto obdobie, nedá sa to presne kvantifikovať.

* * *

PRÍKLADY

Predstavy predajcu a kupcu sa veľmi líšia

– Na stránke jednej z realitných kancelárií sme zistili, že napríklad na Furči ponúka na predaj byt s rozlohou 42 m2 za 51 283 eur (1,54 milióna Sk), no v sekcii kúpa sú ľudia za byt s takouto rozlohou ochotní v tejto lokalite zaplatiť 33 194 eur (milión Sk).

– Podobná situácia je aj pri 3-izbovom byte s rozlohou 70 m2 na Sídlisku Ťahanovce. Predávajúci žiada 58 000 eur (1,75 milióna Sk), záujemcovia o kúpu hľadajú podobný byt za 46 471 eur (1,4 milióna Sk).

(zdroj: www.cassovia.sk)

Podľa pamiatkovej inšpekcie by hotel blízko kaštieľa mohol uškodiť kultúrnej pamiatke. Vlastník odkázal, že návrh prichádza neskoro.

Päťhviezdičkový hotel v košickej mestskej časti Barca by mal stáť inde, ako plánuje investor, aby sa nenarušilo prirodzené spojenie barokového kaštieľa a historického parku. V odpovedi na podnet občianskeho združenia Sosna to samospráve a vlastníkovi odporúča Pamiatková inšpekcia ministerstva kultúry, ktorá je ústredným orgánom ochrany pamiatkového fondu.

Ochrana prostredia

Päťpodlažný hotel navrhuje umiestniť na južnom okraji parku, a nie v priamom prostredí kaštieľa na jeho severnej strane. „Inak sa novostavba dostane do ústrednej polohy v celom areáli, teda medzi kaštieľ a park, ktorý bol pôvodne jeho súčasťou… Slovensko je signatárom medzinárodných chárt o ochrane kultúrneho dedičstva, ktorých odkazom je nielen ochrana samotných pamiatok, ale aj ich prostredia,“ napísala riaditeľka inšpekcie Iveta Kodoňová.

Štefan Szabó zo združenia Sosna je s jej odpoveďou spokojný. Ak by sa hotel staval v južnej časti parku na mieste dvoch schátraných hospodárskych budov, vyžiadalo by si to vyrúb len niekoľkých stromov nižšej hodnoty. „Podporujeme tento variant. Bol by podstatne menej viditeľným zásahom do parku,“ povedal.

Nezáväzné stanovisko

Stanovisko inšpekcie ministerstva však nie je pre stavebníka, firmu Interhotel Košice, záväzné. Pozemok, na ktorom má byť podľa zámeru novostavba umiestnená, totiž nie je pamiatkovo chránenou súčasťou kaštieľa.

Podľa predsedu predstavenstva firmy výzva inšpekcie prichádza neskoro a nedá sa uskutočniť. „Po dvoch rokoch príprav, šiestich architektonických štúdiách a roku konzultácií projektu s krajským pamiatkovým úradom sa mi to zdá minimálne nenáležité. Okrem toho nie sme vlastníkmi južnej časti areálu,“ povedal predseda predstavenstva Alexander Varady.

Povolenie na výrub vyše päťdesiatich stromov pre pôvodný projekt má vydať Obvodný úrad životného prostredia v Košiciach. Na jeho doterajší postup v správnom konaní, ktoré je momentálne prerušené, podalo združenie Sosna sťažnosť na ministerstvo životného prostredia. Szabó tvrdí, že úrad viac hájil záujmy investora, ako ochrany prírody, a porušil pritom zákon.

Zmena územného plánu

Ministerstvo odstúpilo podnet Krajskému úradu životného prostredia v Košiciach. Ten by mal preveriť aj to, ako sa obvodný úrad vysporiadal s dvoma všeobecne záväznými nariadeniami mesta Košice, ktoré sa vzťahujú na park v Barci. Prvé ho definuje ako biocentrum v systéme ekologickej stability mesta, druhé hovorí o jeho „absolútnej nedotknuteľnosti“.

Výzvu pamiatkovej inšpekcie na prehodnotenie umiestnenia hotela podľa všetkého nebude rešpektovať ani mestská časť Barca. Na jej podnet už totiž mesto Košice v zastúpení Útvaru hlavného architekta spracovalo návrh zmeny územného plánu zóny v lokalite kaštieľa tak, aby umožňoval výstavbu na miestach pôvodne zadefinovaných ako zeleň. Verejné prerokovanie návrhu sa uskutoční dnes.

(zdroj: www.cassovia.sk)