Mesto Košice vydalo v týchto dňoch mapu cykloturistických a cyklistických chodníkov, s detailným popisom, dĺžkou a výškovým profilom jednotlivých tratí.

Návrh cestičiek pre cyklistov, cykloturistických trás a profily spracoval Útvar hlavného architekta mesta Košice v spolupráci s Mestskými lesmi Košice a.s. Architektonická kancelária Lami, ktorá je spracovateľom návrhu, vytvorila podklady pozostávajúce nielen z celkovej situácie na topografickej mape v mierke 1:40 000, ale aj prešla všetky trasy a spracovala profily určených trás a cestičiek pre cyklistov.

Z tohto návrhu sa vygenerovala podoba mapy a to:

1.strana – topografická mapa s cyklistickými trasami (sledovali sa trasy v Mestských lesoch, ktoré sú v teréne označené a zároveň tie, ktoré v teréne ešte nie sú označené, ale po dohode s Mestskými lesmi sa na ich označení pracuje), plánované a realizované cestičky pre cyklistov v meste Košice a doplnená o turistické trasy z databázy VKÚ a.s. Harmanec.

2.strana – profily jednotlivých trás v Mestských lesoch s popisom náročnosti a orientačnými bodmi/križovatkami

Predaj máp sa uskutoční prostredníctvom Návštevníckeho centra Košice na Hlavnej 59.

(zdroj: Tlačová Správa Magistrátu mesta Košice)

Štúdia TU Košice (2005)

Zjednosmernenie centra – koncept Ing. Pavel Titl (2003)
– vnútorný mestský okruh Štúrova → Štefánikova → Továrenská → Bačíkova → Moyzesova → Štúrova

Základné princípy riešenia

• Vytvorenie jednosmerného okruhu „I“ pre IAD v trase Štúrova → Štefánikova → Továrenská → Bačíkova → Moyzesova
• Vytvorenie vnútorného obslužného okruhu „0“ Kováčska → Kasárenské námestie → Zbrojničná → Mäsiarska → Bočná → Mojmírova → Pribinova → Roosveltova → Čajakova → Kováčska pre dopravnú obsluhu CMZ
• Na komunikáciách Štefánikova a Moyzesova organizácia dopravy: tri pruhy v smerovaní proti smeru hodinových ručičiek /jeden vyhradený MHD + vozidlá polície, požiarne vozidlá, sanitné vozidlá, dva pre IAD, štvrtý – protismerný – vyhradený pre MHD + vozidlá polície, požiarne vozidlá, sanitné vozidlá/
• Na komunikácii Štúrova južná strana zachovaný dnešný stav /jeden vyhradený MHD + vozidlá polície, požiarne vozidlá, sanitné vozidlá, dva pre IAD/, severná strana električková doprava a pravý pruh vyhradený MHD, ľavý pruh IAD/
• Na uliciach Továrenská – Bačíkova organizácia dopravy: dva pruhy v smerovaní proti smeru hodinových ručičiek /oba IAD/, tretí – protismerný – vyhradený pre MHD + vozidlá polície, požiarne vozidlá, sanitné vozidlá
• Na ulici Hviezdoslavovej električková doprava a automobilová doprava s preferovaním MHD

Situácia okruhu „O“ a „I“

Základné body riešenia

• Celková dĺžka okruhu I je cca 3.720 metrov, predpokladaná doba prejazdu celého okruhu je cca 4 a pol minúty.
• Celková dĺžka obslužného okruhu O je cca 2550 m
• Prebudovanie uzla Štefánikova – Masarykova – Gorkého – Hviezdoslavova – Továrenská
• Úprava uzla Štúrova – Moyzesova – Rastislavova
• Svetelná signalizácia /existujúca aj nová/ zabezpečí v maximálnej miere plynulý prejazd vozidiel IAD a MHD po okruhu I, ako aj bezpečné prechádzanie peších cez komunikácie v križovatkách, s nastavením rýchlosti prejazdu na 50-55 km/h (zelená vlna)
• Úpravy existujúcich zariadení CSS na okruhu I:
  • – výmena radičov a preprogramovanie na dynamické riadenie križovatiek
  • – doplnenie riadených smerov a peších priechodov
• Vybudovania nových zariadení CSS pre zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti automobilovej dopravy a peších v uzloch Štefánikova – Masarykova – Gorkého – Továrenská, Moyzesova – Dominikánske námestie, Moyzesova – Galenova, Štefánikova – Protifašistických bojovníkov – Staničné námestie

Navrhovaná organizácia dopravy na okruhu „I“ (príklad ulica Moyzesova)

Návrh zmeny organizácie dopravy – Pozitíva

• Plynulosť dopravy v riešenom mestskom okruhu s dôrazom na MHD
• Zachovanie parku oproti OD DARGOV, eliminácia výrubu stromov, eliminácia zásahu do Pamätníka neznámeho vojaka a eliminácia stavebných zásahov do zelene
• Vloženie súvislého zeleného pásu stromov formou alejovej výsadby do južného koridoru Námestia osloboditeľov
• Vyhradené pruhy MHD na Moyzesovej, Štefánikovej, Bačíkovej, Továrenskej, Štúrovej
• Vyriešenie systému organizácie dopravy v mestskej pamiatkovej rezervácii /MPR/
• Využitie existujúcej dopravnej siete bez výrazných stavebných zásahov realizáciu dlhodobého riešenia dopravy
• Vybudovanie potrebnej križovatky pre systém KORID
• Zvýšenie bezpečnosti dopravy pri prejazde nehodovým uzlom Štefánikova – Gorkého – Masarykova

Návrh zmeny organizácie dopravy – Príležitosti

• Využite externých finančných zdrojov na systémové a koncepčné riešenie dopravy v širšom centre mesta, zapojenie Južnej triedy, odľahčenie ulíc Rastislavova a Jantárová
• Optimalizácia dopravy v centre mesta
• Zlepšenie prestupu cestujúcich v uzloch Dom umenia, Námestie Maratóna mieru
• Úprava okolia Pamätníka sovietskej armády
• Systémová organizácia parkovania v MPR
• Vybudovanie križovatky Štefánikova/Gorkého/Masarykova/Hviezdoslavova – príprava na zapojenie severnej časti mesta na prípojku na vonkajší okruh /most ponad železničnú trať/
• Preferencia MHD vrátane autobusovej a trolejbusovej – zriadenie 7 km vyhradených pruhov MHD
• Dlhodobý príspevok mesta do EHMK – zvýšenie kultúry dopravy s dôrazom na skvalitnenie MHD
• Možnosť riadenia dopravy novými technickými prvkami – premenlivé dopravné značenie

Návrh zmeny organizácie dopravy – Financovanie

• Potrebné stavebné úpravy – vybudovanie križovatky Štefánikova/Gorkého/Masarykova/Hviezdoslavova, úprava križovatky Štúrova/Moyzesova hradí investor projektu AUPARK Košice ako vyvolanú investíciu
• Úprava a dobudovanie cestnej svetelnej signalizácie budú uhradené dodávateľom údržby cestnej svetelnej signalizácie v rámci rozpočtu, ktorý je vyčlenený na údržbu cestnej svetelnej signalizácie
• Potrebné úpravy vodorovného a zvislého dopravného značenia budú vykonané mestom Košice v rámci pravidelnej každoročnej údržby vodorovného a zvislého dopravného značenia

Námestie osloboditeľov – situácia
Križovatka Masarykova/Gorkého – situácia	Križovatka Štúrova/Moyzesova – situácia

(zdroj: Magistrát mesta Košice)

Prístavba Galérie na Terase, hotel Hilton či polyfunkčný komplex pri Jakabovom paláci. Tieto tri budovy pribudli mestu za posledné dva roky. Okrem toho ich spájajú kontroverzné reakcie obyvateľov. Renomovaní architekti sa zhodli: Najhorším je Hilton!

KOŠICE. Antiarchitektúra, monštrá, nevkus. Aj tieto slová skloňujú Košičania pri pohľade na novostavby v meste.

„To, čo vyrastá k Košiciach, sú hrozné škatule bez estetických prvkov, s katastrofálnym dizajnom. Košice vyzerajú ako mesto s plechovými hangármi a nie mesto európskeho významu,“ hovorí jeden z názorov Košičanov.

Kritiku na novostavby v meste vníma aj šéf útvaru hlavného architekta (ÚHA) mesta Martin Drahovský. Tvrdí, že vplyv ÚHA je obmedzený.

Hilton

Najkontroverznejšie reakcie vyvoláva prestavba hotela Hilton. „Prestavba mala veľké šance riešiť celú obytnú časť trochu ináč a zakomponovať viac do mesta. U občanov vyvoláva veľkú otázku farebnosť. Tá bola pripomienkovaná aj nami, no odpoveďou bolo, že ide o identitu korporácie Hilton,“ hovorí hlavný architekt, podľa ktorého svetlejšia fasáda by túto stavbu viac vyzdvihla.

Na architektúre sa mi páči, že odráža úroveň spoločnosti, ktorá ju vytvára, odráža naše schopnosti v Košiciach. Z tohto pohľadu sa tu stavajú aj pekné domy, oproti Bratislave je pomer postavených a vkusných priaznivý. V hlavnom meste bol vývoj príliš hektický, u nás možno príliš pomalý,“ myslí si zástupca hlavného architekta Martin Jerguš.

Za príjemné nové budovy považuje knižnicu Technickej univerzity, hotel Yasmin, Cassovar, súkromnú polikliniku na KVP a dva obchodné domy (Optima a Asko).

Za najhoršiu budovu, ktorá mestu pribudla, označil rovnako ako jeho šéf budovu hotela Hilton. „Je to zlé, prestavba bývalého Slovana je nevyužitá šanca. Zvnútra je síce pekná, no zvonku zvýraznila negatíva, a to tým, že sa zmenila proporcia, rozšírila sa podnož stavby a časť cenného územia sa zabrala nadzemnou parkovacou garážou.“

Dostavba Galérie

Často kritizovanou je prístavba OC Galérie na Terase. Podľa niektorých vrchol nevkusu, ktorý nespĺňa základné kritériá dizajnu. Výhrady k nej má aj Drahovský. „Mala mať určitú terasovitú zástavbu, vnútorne väčšie átrium, no objekt sa skryl za svoj fasádny plášť. Pôvodní architekti sa to snažili riešiť, ale developer zadal projekt inej architektonickej kancelárii.“

Inak by chcel budovu vidieť aj starosta Západu Pavol Mutafov (Smer). „Myslím si, že to nie je najšťastnejšie riešenie. Vedel by som si predstaviť iný projekt, možno ľahšiu konštrukciu, viac skla.“

Podľa Drahovského by bolo riešením posilniť kompetencie ÚHA a to úpravou zákona. „Mali by sme mať silnejšie slovo v územnom plánovaní aj vo výzore stavieb. Ak nechceme aby sa tu stavali nepekné budovy, treba nájsť autoritu, ktorá ich bude eliminovať.“

(zdroj: korzar.sme.sk)

Firma Kosit, ktorá v Košiciach zabezpečuje čistenie komunikácií, zber a zneškodňovanie odpadov môže rozbehnúť modernizáciu spaľovne odpadov vo výške 23 miliónov eur.

Na dnešnom mimoriadnom mestskom zastupiteľstve to schválili košickí poslanci. Zároveň poverili primátora Františka Knapíka, aby so spoločnosťou predĺžil o desať rokov zmluvu týkajúcu sa zberu a zneškodňovania odpadov. Bez súhlasu poslancov nemohol Kosit rozbehnúť modernizáciu, pretože 34-percentný podiel na základnom imaní v ňom má mesto Košice. Majoritných 61 percent kontroluje talianska spoločnosť 4Italy, zvyšok firma Simest.

Kosit má dve alternatívy na zabezpečenie zdrojov potrebných pre modernizáciu spaľovne. Prvá počíta so získaním úveru, ktorý pokryje 85 percent investície. Zvyšnú časť zabezpečia jeho akcionári formou zvýšenia základného imania spoločnosti tak, aby ostali zachované ich podiely.

To však možno nebude nutné, ak vyjde druhá alternatíva prefinancovania, ktorá počíta so získaním dotácie zo štrukturálnych fondov. Začiatkom februára totiž ministerstvo životného prostredia zverejnilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na investície súvisiace s odpadovým hospodárstvom. Modernizácia spaľovne spadá pod operačné ciele, ktoré je možné podporiť z európskych peňazí. Jej súčasťou bude aj inštalácia technológii, ktoré umožnia vyrábať elektrickú energiu spaľovaním odpadov. Z predaja elektriny majú profitovať aj Košičania.

Predseda predstavenstva Kositu Albert Gerotto uviedol, že vďaka tomu dokáže firma garantovať rovnaké ceny za zber a zneškodňovanie odpadov v priebehu piatich rokov po ukončení modernizácie.

(zdroj: etrend.sk)

Samospráva mesta pokračuje v obnove špárovania porfýrovej dlažby v historickej pešej zóne. Na opravy vyčlenili z rozpočtu približne 39.500 eur (1,2 milióna Sk). Stavebné práce na Hlavnej ulici začnú v utorok 29. septembra a potrvajú približne tri týždne. Ich rozsah závisí od počasia, pretože je potrebné dodržať technologický postup výrobcu špárovacej hmoty. „Tento raz plánujeme prešpárovať zhruba 637 m2 ľavej strany komunikácie,“ informoval dnes vedúci Oddelenia správy komunikácií Magistrátu mesta Košice Peter Zajak. Na špárovanie použijú rýchlo tuhnúcu špárovaciu látku s vysokou mechanickou pevnosťou a s nízkou nasiakavosťou. Úsek je veľmi zaťažený chodcami. Povrch dlažby sa opravou nezmení. Porfýr je prírodný kameň, na povrchu ktorého sa pri štiepení vytvára reliéf. Chodcom však najväčšie problémy pravdepodobne nespôsoboval povrch kameňa, ktorý je pevný a bez trhlín, ale rozsypaná „špárovačka“ v medzerách dlažby. „Robotníci budú musieť niektoré poškodené kusy vybrať a vymeniť. Pri prácach sa budú opravovať aj dilatačné škáry. Použitá špárovacia látka je určená na špárovanie dlažieb vystavených intenzívnemu zaťaženiu, čiže nemala by sa tak ľahko rozsypať a povrch dlažby by mal byť jednoliaty a bez trhlín v medzerách. Rovnakú technológiu sme použili v minulom roku počas prešpárovania zhruba 500 m2 pravej strany komunikácie na Hlavnej ulici, v úseku od obchodného domu smerom k Štátnemu divadlu a máme s ňou dobré skúsenosti,“ dodal Zajak.

(zdroj: TASR)

Zhodnocovať biologicky rozložiteľný odpad bude kompostáreň mesta Košice, ktorej základný kameň položili dnes v obci Bernátovce v areáli mestského podniku Správa mestskej zelene (SMZ).

„Na realizáciu projektu získalo mesto v uplynulom roku nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci Operačného programu životné prostredie, prioritná os Odpadové hospodárstvo, vo výške 3,774 milióna eur (113,69 milióna Sk). Vyše 800.000 eur (24 miliónov Sk) bude tvoriť spoluúčasť mesta,“ uviedol viceprimátor Marek Vargovčák.

Zariadenie na kompostovanie na ploche 19.000 štvorcových metrov postaví do konca budúceho roka spoločnosť Eurovia cesty Košice, a.s., ktorá vyhrala výberové konanie.

„Kompostáreň bude zložená zo štyroch skládok, z toho dve budú kryté, mostových váh, manipulačnej plochy na triedenie a spracovanie odpadu drvením, sedimentačnej nádrže na odpadovú vodu, strojovne a prevádzkovej budovy,“ spresnil parametre zástupca riaditeľaMagistrátu mesta Košice Vladimír Šalitroš.

V zariadení sa bude zhodnocovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad, parkov či cintorínov, ako aj biologicky rozložiteľný odpad z kuchynských a reštauračných dpadov s ročnou kapacitou okolo 12.000 ton. Vyrobený kompost využije SMZ ako náhradu umelých priemyselných hnojív v zmysle trvalo udržateľného rozvoja pri údržbe mestskej zelene a parkových úpravách. Časť produkcie sa bude využívať aj na komerčný predaj.

(zdroj: TASR)

Mestské zastupiteľstvo schválilo zmeny a doplnky územného plánu pre Golianovu ulicu, kde sú naplánované i známe dvojičky. V čase, keď sa postavia, nemusí byť ešte rozšírená Slanecká cesta. Mesto zatiaľ nepodniklo v tomto smere reálne kroky, samospráva Krásnej sa snaží situáciu riešiť v rámci vlastných možností. Dopravný expert odporúča výstavbu zastaviť.

KOŠICE. Projekt sa týka skoro 6 hektárov územia medzi Ukrajinskou a Golianovou ulicou, časti Pri jazere a štrkoviskom. Pribudne na ňom takmer 400 bytov. Súčasné depo DPMK sa má zmeniť na plochy bývania, nový areál konečnej električiek bude pri rýchlostnej ceste v južnej časti Východného mesta.

„Územie projektovo pripravuje bratislavská firma East Europe Investmens. O tom, aké zoskupenie firiem bude aj realizátorom výstavby, je teraz ešte predčasné hovoriť. Celkové náklady na výstavbu sú plánované na asi 33 miliónov eur,“ uviedol starosta Krásnej Marek Kažimír (KDH). Nezáujmu o nehnuteľnosti sa veľmi neobáva, ale myslí si, že investor bude musieť byty predávať za oveľa nižšiu cenu ako doteraz.

Dvojičky budú nižšie

Na mieste vyrastú štyri- až šesťposchodové bytovky. Dominantou oblasti majú byť dve 13-podlažné polyfunkčné veže, známe ako „krásňanské dvojičky“, so službami, škôlkou a zdravotníckym strediskom. Pôvodne však mali mať 15 poschodí. „Developer situáciu zvážil. Zhodli sme sa na tej hladine, ktorá je aj na druhej strane objektov. Môže tak vzniknúť brána do mesta,“ vysvetlil hlavný architekt mesta Martin Drahovský. Podľa neho zatiaľ nemožno hovoriť o termínoch výstavby. Starosta však predpokladá, že prvý výkop by mohol byť už na budúci rok.

Rozšírenie nie je podmienkou

S pribúdajúcou výstavbou však vzrastie vyťaženosť komunikácií. Jediným spojením Krásnej a Jazera s centrom je Slanecká cesta. Tá už teraz kapacitne nepostačuje. Výstavba však nie je podmienená jej rozšírením.

„Doprava je koncepčne riešená štvorpruhovou komunikáciou, je treba ju zrealizovať. Ťažko nám je v územnom pláne zadefinovať, že výstavba bude možná, len keď sa zrealizuje daná komunikácia,“ uviedol Drahovský s tým, že ďalšie kroky sú v kompetencii magistrátu. Nevylúčil možnosť, že objekty budú hotové a cesta stále rozšírená nebude. Východisko vidí i v rokovaní s vládou a zmene legislatívy tak, aby Košice mohli čerpať štrukturálne fondy na nové komunikácie.

Mesto s výkupom ešte nezačalo

Mesto o rozšírení už dlho hovorí, kameňom úrazu sú podľa neho nevysporiadané pozemky pod budúcou cestou a málo financií. Zámer kúpy pozemkov bol schválený pred dvoma rokmi, s odpredajom zatiaľ súhlasilo 115 zo 180 vlastníkov. Minulý rok na samotný výkup peniaze nevyčlenili.

„Tento rok plánovalo mesto vykúpiť aspoň časť pozemkov. Vzhľadom na škrtanie rozpočtu, ktoré súvisí s dopadom hospodárskej krízy, sa s výkupom pozemkov ešte nezačalo,“ vyjadrila sa hovorkyňa košického magistrátu Lucia Mihoková.

Mesto sa spolieha aj na to, že do priemyselnej zóny na Jazere pritiahne investorov, ktorí budú cestu postupne rozširovať. „Všetko je však zatiaľ v rovine rokovaní,“ uviedla Mihoková. Dodala, že „nie je možné určiť presný termín rozšírenia“ a dopravné riešenie Golianovej zostáva zatiaľ nezmenené.

Expert: Zastavte výstavbu

Dopravný expert Pavel Titl upozorňuje, že Slanecká už dlho nespĺňa požiadavky nárastu dopravy. „Na tejto komunikácii je medziročný nárast vozidiel zhruba 2 percentá, pričom sa nezohľadňuje ďalšia plánovaná bytová výstavba,“ uviedol. „Pri tomto trende sa najpozdejšie do desiatich rokov automobilová doprava na Slaneckej zastaví úplne.“

Navrhuje jej rozšírenie bez stredového deliaceho pásu, čím by sa ušetrilo aspoň 6,5 milióna eur a nemuseli by sa prekladať inžinierske siete. Odporúča posilniť električky a medzi Golianovou a Podnikateľskou urobiť prepojenie Krásnej a Barce.

„Bez realizácie uvedených dopravných stavieb by som odporučil kompetentným pozastaviť akékoľvek aktivity, súvisiace s rozsiahlou bytovou výstavbou v lokalite Krásna,“ vyjadril sa Titl.

Krásna chce skratku cez Sady nad Torysou

Aj podľa krásňanského starostu je rozšírenie Slaneckej, ale aj obchvat Krásnej nevyhnutnosťou. Je však pesimistom v tom, že Košice nájdu 20 miliónov eur na rekonštrukciu cesty. „Nedávno som listom požiadal ministerstvo dopravy o stanovisko k problému správcovstva a vlastníctva prieťahu Slaneckej cesty,“ uviedol. Myslí si totiž, že vlastníkom cesty je Košický samosprávny kraj a ten by ju mal rozšíriť. KSK sa voči tomu bráni.

Spoločne s LF Development Krásna však pripravujú prepojenie mestskej časti skratkou cez Sady nad Torysou smerom na Heringeš. „V prípade súhlasných stanovísk polície a KSK by cesta mohla byť hotová do roku 2011,“ informoval Kažimír.

(zdroj: korzar.sme.sk)

Zmluvu o predaji nehnuteľností vo vlastníctve mesta Košice v bývalom areáli firmy Casspos pre spoločnosť IPSA, s. r. o., za 5,1 milióna eur podpísal dnes primátor František Knapík a zástupca spoločnosti IPSA Vladimír Jalakša.

KOŠICE. Informoval o tom vedúci komunikačného referátu košického magistrátu Jaroslav Vrábeľ.

Predaj schválilo v júni mestské zastupiteľstvo. Predmetom predaja sú pozemky s rozlohou asi 14 hektárov a 11 objektov vo východnej časti priemyselnej zóny v priamej väzbe na areál U. S. Steel pri ceste Košice – Haniska. Zámer priemyselného parku je v súlade s územným plánom, ktorý v danej lokalite určuje funkcie výroby a skladov.

Ako informoval Vrábeľ, jediným spoločníkom firmy IPSA je spoločnosť INGOS, a. s., ktorá vlastní pozemky v priamom susedstve s predávanými nehnuteľnosťami mesta. Dôvodom odkúpenia nehnuteľností mesta je rozšírenie priemyselného parku, ktorý INGOS pripravuje na svojich pozemkoch so zameraním na umiestnenie ľahkej a ťažkej strojárskej výroby, metalurgickej výroby, logistiky a skladových priestorov.

Očakávajú 1 200 pracovných miest

„V priemyselnom parku sa očakáva vznik 1 200 pracovných miest, čo považujeme za významné najmä v čase krízy. Dôležité tiež je, že investor zabezpečí rozvoj doteraz slabo využívaného územia v priamom susedstve so spoločnosťou U. S. Steel, ktoré je vhodné práve na priemyselnú výrobu. Hoci naším zámerom je, aby hlavným rozvojovým smerom Košíc bola znalostná ekonomika, tak rovnako by sme mali vytvárať aj podmienky pre rozvoj priemyslu. Tohto investora vnímame ako partnera so záujmom o dlhodobý rozvoj územia,“ vyjadril sa primátor František Knapík.

Predpokladaná investícia – 98 miliónov eur

Knapík dodal, že investícia prinesie samospráve okrem príjmu z predaja aj vyššie dane z nehnuteľností i podielové dane z príjmov z daní fyzických osôb vďaka novým pracovným miestam. „V súčasnosti vlastníme v danej lokalite približne 11 hektárov pozemkov. Po úspešnom zrealizovaní kúpy nehnuteľností od mesta bude mať územie Industrial Park Košice – Šaca rozlohu spolu zhruba 25 hektárov. V súčasnosti prebiehajú schvaľovacie procesy pre stavby, ktoré pripoja priemyselný park ku všetkým potrebným inžinierskym sieťam. Začiatok výstavby je plánovaný na rok 2010 a predpokladaná potreba celkových investičných nákladov v priebehu šiestich rokov predstavuje čiastku okolo 98 miliónov eur,“ informoval zástupca spoločnosti IPSA Vladimír Jalakša.

(zdroj: korzar.sme.sk)

Mestská krytá plaváreň potrebuje rekonštrukciu. MČ Staré Mesto dala zelenú zámeru maďarsko-slovenských projektantov, podľa ktorého by sa k nej malo pribudovať wellness centrum s toboganmi a ďalšími vodnými atrakciami, doplnené hotelom. Výstavbu bude zrejme financovať podnik s účasťou mesta a mestskej časti.

KOŠICE. Firmy ProCon Services a ABJ oslovili mesto a mestskú časť Staré Mesto s predstavou prestavby plavárne. Uviedli, že majú skúsenosti s výstavbou podobných zariadení v mestách Dunaújváros, Kecskemét, Tatabánya, Sárvár, Hévíz, Dunajská Streda, Štúrovo. Na poslednom staromestskom zastupiteľstve prezentovali svoju víziu.

„V krajskom meste, ako sú Košice, nie je otázkou to, či bude wellness. Otázkou je to, či bude prv v Košiciach, v Prešove alebo v Miskolci. Pretože ľudia sú ochotní cestovať za akýmkoľvek wellnessom do akejkoľvek vzdialenosti,“ uviedol Zoltán Dancs z ABJ. Plaváreň je podľa neho stratová, ale spolu s wellnessom a hotelom by mohla byť rentabilná.

Farby olympijských hier

Podľa predstavenej vízie chcú k plavárni pristavať wellness komplex. Mal by byť s ňou a s novým hotelom „organicky spojený“ a ladený do farieb olympijských hier. Zahŕňal by 25-metrový krytý bazén, ďalšie bazény s masážnymi prvkami a sprchami, tobogany a vodné atrakcie, ktoré by fungovali celoročne. Statickú dopravu navrhujú riešiť dvojposchodovým parkoviskom. Neskôr by nové stavby chceli zosúladiť s kúpaliskom ŠKP.

Investícia za 13 miliónov eur

Vedia vraj pripraviť aj štúdiu vykonateľnosti, podklady na stavebné a územné konanie. Ákos Szűcs z ProCon Services upresnil, že náklady na realizáciu projektu podľa ich návrhu odhadujú na 13 miliónov eur. „Sme pripravení začať s realizáciou do pol roka od rozhodnutia, pričom zabezpečíme aj všetky potrebné formálne náležitosti. A ukončiť túto výstavbu o ďalších 12 mesiacov.“

Mesto zvažuje

Starosta Ľubomír Grega (SDKÚ) vyjadril zámeru podporu, zúčastnil sa i na obhliadke komplexu v Dunaújvárosi. „Táto problematika bola prerokovaná aj na úrovni mesta Košice, keďže pozemky nie sú naše a naša mestská časť ani nedisponuje takým majetkom, aby mohla prípadne kryť nejaký úver,“ uviedol.

Radnica potvrdila, že sú o zámere informovaní. „Ide o zaujímavý projekt, ponuku mesto zatiaľ zvažuje. Pripravujeme oficiálne stretnutie s projekčnou kanceláriou na pôde magistrátu,“ vyjadrila sa hovorkyňa košického magistrátu Lucia Mihoková. Žiadne konkrétne termíny začatia výstavby zatiaľ nie sú určené.

Lukán: Kto zaplatí teplo?

Norberta Lukána (KDH) zaujímalo, kto zaplatí teplo v nových priestoroch. „Odkiaľ budeme brať to teplo, keď už teraz máme problémy, ako vykúriť krytú plaváreň? Geotermálne zdroje pri Košiciach sú zatiaľ nedobytné.“

Dancs potvrdil, že pri podobných projektoch sa voda ohrieva. „Sú dve možnosti. Jednak je to centrálnym vykurovaním a jednak je to plynová energia,“ vysvetlil. Náklady na energie sa vraj nezvýšia.

Podľa zástupcu starostu Ernesta Bástiho (SMK) by aj doterajšie kúrenie stačilo, ale už dlhšie uvažujú o iných zdrojoch tepla.

Iných neoslovili

Otto Brixi (Smer) vyjadril potešenie, že „aj v čase neistej ekonomickej hospodárskej situácie, ktorá je mimo iné aj v Maďarskej republike“ sa uvažuje o takomto zámere. „Zaujímalo by ma, či boli oslovené aj iné subjekty s takýmto projektom,“ pýtal sa.

Básti na to regoval: „Je tu projektant, ktorý núka určitú víziu, ideový návrh. Nemusí to byť presne v tej istej polohe, je to vecou budúceho investora, ktorým by sme mali byť my s mestom, prípadne s ďalšími subjektami.“

(zdroj: korzar.sme.sk)

Ikea mieri do Košíc! Korzár zistil, že dnes má v Bratislave primátor František Knapík (KDH) spolu so zástupcami tohto švédskeho nábytkárskeho gigantu podpísať spoločné memorandum. Nebude však stáť na lesných pozemkoch pri Ťahanovciach, ale v areáli bývalej magnezitky. Podľa plánov zahraničného investora tu má vyrásť obchodno-spoločenské centrum.

KOŠICE. Na poslednom riadnom mestskom zastupiteľstve poslanci schválili zmenu územného plánu v lokalite Magnezitárska. Tzv. priemyselná (šedá) zóna sa tým predefinovala na zónu polyfunkčnú. Za zmenou stojí spoločnosť Investconsul, ktorá sa už dlhšie snažila prilákať Ikeu do Košíc. Švédi teda nepôjdu do lesných pozemkov pri Ťahanovciach, aj keď práve pri ich predaji sa meno tejto firmy skloňovalo v každom páde.

Hlavný architekt: Mesto sa zbaví škaredého káčatka

Martin Drahovský, hlavný architekt mesta, tento krok kvituje. „Vítam to, že sa toto územie začne rozvíjať na multifunkčnú zónu. Táto zóna bola doteraz škaredým káčatkom v severnej časti. Je tesne pod veľkým obytným súborom, blízko rekreačnej zóny Anička a pri severnom vstupe do mesta.“

„Zo zóny, ktorá je teraz prašnou zónou, kde sú naskladané zberne druhotných surovín, zo zdevastovaného územia sa začne vytvárať jeden ucelený komplex, či už to budú obchodné prevádzky alebo drobná výroba spojená s parkoviskami a dopravou. Je to neuveriteľne pozitívna zmena. Nebude to ale trvať krátko,“ dodáva Drahovský.

Čo bude s lesnými pozemkami, ktorých predaj odobrili mestskí poslanci, je momentálne nejasné. Isté je jedno, ich definitívny predaj sa nemusí zrealizovať a mesto nezíska 16,6 milióna eur, ktoré si od predaja sľubovalo.

Ikea nechcela včera akékoľvek informácie komentovať pred podpisom dnešného memoranda, mesto zaujalo rovnaký postoj. Viac informácií preto prinesieme zajtra.

Pajtáš: Nie som sklamaný

Poslanec Ľuboš Pajtáš (SDKÚ-DS), ktorý navrhol odpredaj 50 hektárov mestských lesných pozemkov medzi diaľnicou z Prešova a Sídliskom Ťahanovce firme Fordington v skrátenom konaní a ktorý za predaj najviac loboval, tvrdí, že nie je sklamaný. „Som rád, že investícia ostala tu a že príde Ikea. Som veľmi rád. Ja som len loboval, aby toto územie bolo pripravené aj pre Ikeu. Všetko je tak, ako má byť,“ povedal včera.

Priznal však sklamanie, že mesto tak nezíska do rozpočtu nové peniaze. Na otázku, čo bude s pozemkami pri Ťahanovciach, hovorí: „Som za zrušenie uznesenia, ktorým sa schválil tento predaj.“ Pajtáš však pochybuje, či sa Ikei podarí reálne do magnezitky dostať, problém vidí v scelení územia. „Je tam zhruba 500-600 vlastníkov a viem o tom, že niektorí z nich nemajú záujem predať pozemky.“ V minulosti tvrdil, že so zástupcami Fordingtonu sa nikdy nestretol, včera priznal, že momentálne to už neplatí.

Gamcová: Vítam to

Poslankyňu Máriu Gamcovú (SF) informácia, že Ikea nebude na lesných pozemkoch, neprekvapila. „Trvám na tom, že ťahanovský les sa predal z iných dôvodov. Z akých? Niekoľkokrát som sa na to primátora pýtala, odpoveď som však nedostala. Zbytočne sme predali les.“ Povedala, že v politických kluboch sa už hovorí o prípadnom zrušení uznesenia, ktorým sa pozemky mali predať developerovi.

Výhodu vidí v tom, že sa skultivuje zanedbaná časť mesta v mieste bývalej magnezitky. „Vítam to, je to určite rozumnejšie miesto ako Aupark na Námestí osloboditeľov,“ dodala Gamcová, ktorá bleskový predaj od začiatku kritizovala.

(zdroj: korzar.sme.sk)