Spoločnosť MERE Slovakia chce na Železiarenskej ulici v mestskej časti Košice – Šaca vybudovať a prevádzkovať Logistické centrum MEI Košice. Centrum vybuduje v areáli bývalého dopravno-mechanizačného závodu Hutných stavieb.

Predpokladané náklady na výstavbu dosiahnu 510 miliónov korún. S výstavbou sa má začať v novembri a ukončenie je naplánované na december 2009. Logistické centrum bude zamerané na poskytovanie služieb v oblasti vykládky, skladovania a expedície priemyselného tovaru. Miestna časť Košice – Šaca nemá vážnejšie výhrady k zámeru spoločnosti.

V rámci začatého územného konania o umiestnení stavby sa 25. júla uskutoční stretnutie účastníkov konania a dotknutých organizácií. Tí môžu svoje námietky a stanoviská uplatniť najneskôr pri tomto konaní, potom sa už nebude na ne prihliadať.

Podľa výpisu z obchodného registra na internete jediným spoločníkom MERE Slovakia, s.r.o., je holandská spoločnosť Middle Europe Real Estate N.V.

(zdroj: www.sme.sk, SITA)

Do mesiaca by mala vo svojom novom závode v Kechneci rozbehnúť výrobu prístrojových panelov, palubných počítačov, navigačných systémov a kontrolných elektronických prístrojov do kabín aút talianska nadnárodná spoločnosť Magneti Marelli.

KECHNEC. Taliani majú po svete celkovo 45 výrobných miest a 9 výskumno-vývojových centier, v Španielsku napríklad vyrábajú komponenty pre monoposty formuly 1. Produkcia z priemyselného parku v Kechneci bude určená nielen pre materský Fiat, ale aj pre Peugeot, Audi, Lanciu, Citroën alebo Volkswagen. Doposiaľ tu spoločnosť preinvestovala okolo 400 miliónov korún, dalších zhruba 450 miliónov investuje v priebehu ďalších troch rokov.

Do konca roka by vo fabrike malo byť zamestnaných takmer 100 ľudí, v roku 2011 to bude 400 zamestnancov. Pôjde o najväčší závod divízie Magneti Marelli Electronics Systems, pričom Taliani zvažujú, že v Kechneci by mohli v umiestniť aj svoje vývojové centrum.

Taliani sú nadšení slovenským zamestnancami

„Kvôli našim rastúcim aktivitám sme potrebovali zvýšiť výrobnú kapacitu v Európe. Pre Slovensko a následne pre Kechnec sme sa rozhodli z viacerých hľadísk. Nebudem popierať, že to boli aj mzdové náklady, ktoré nebudú až také vysoké ako v iných našich závodoch v západnej Európe. Ale hlavným dôvodom boli dostatok kvalifikovaných pracovníkov, blízkosť Technickej univerzity v Košiciach a transparentné jednanie spolu s dobrými podmienkami, ktoré nám ponúkla kechnecká samospráva. Musím pochváliť aj šikovnosť našich slovenských pracovníkov. Keď sme ich zaškoľovali v Taliansku, moji šéfovia si ich tam chceli nechať, tak boli s ich kvalitou spokojní. To sme ešte nezažili,“ uviedol šéf fabriky Eric le Bayon.

Od vlády dostali investičné stimuly

Po rozbehnutí závodu bude Magneti Marelli vyrábať v Kechneci asi 6 miliónov elektronických prístrojov ročne. Budú v ňom najnovšie technológie a takmer automatické linky, ktoré môžu vyprodukovať až 100 000 komponentov za hodinu.

Ministerstvo hospodárstva prisľúbilo Talianom investičné stimuly až do 443 miliónov korún. Tie budú môcť čerpať do roku 2012, pričom pôjde o odpustenie ich daňovej povinnosti až do výšky tejto sumy.

Ku dnešnému dňu pracuje v Kechneckom priemyselnom parku takmer 3000 zamestnancov v 18 domácich a zahraničných spoločnostiach. O tom, že sa tam investorom darí a väčšina firiem plánuje v Kechneci rozširovať svoje aktivity, svedčili aj včerajšie prezentácie doterajších výsledkov a zámerov takých významných firiem ako Getrag Ford Transmissions, Kuenz-Sk, či VODS.

(zdroj: www.korzar.sk)

KOŠICE 11. júna (SITA) – Spoločnosť SSIM, a.s. Košice plánuje do výstavby nového závodu na spracovanie železného šrotu investovať približne 147 mil. eur, čo je podľa aktuálneho kurzu viac ako 4,4 mld. Sk.

Nová minioceliareň by mala byť postavená v obci Mokrance v košickom okrese. Bude sa rozprestierať na ploche 40 hektárov a jej hlavným výrobným artiklom bude stavebná oceľ. Výrobná kapacita nového závodu by mala byť na úrovni 500 tis. ton výrobkov ročne. Oceliareň poskytne približne 600 nových pracovných miest.

Ako uviedla pre agentúru SITA členka predstavenstva spoločnosti SSIM Zdenka Gacíková, stavbu nového závodu odsúhlasilo už aj ministerstvo životného prostredia.

„S výstavbou závodu plánujeme začať v septembri respektíve v októbri tohto roku,“ uviedla Gacíková. Dodala, že stavba oceliarne by mala byť ukončená v roku 2010 a s jej výstavbou súhlasila aj obec.

„V súčasnosti je zatiaľ všetko v štádiu vybavovania, stavebné povolenie zatiaľ nebolo vydané. V tomto štádiu k tomu nemôžem viac uviesť,“ povedala starostka Mokraniec Mária Lacková. Košický samosprávny kraj v stanovisku poukázal na niekoľko nedostatkov pôvodného zámeru investora.

Akciová spoločnosť SSIM pôsobila podľa Obchodného registra SR od roku 1995 do roku 2000 pod názvom SSIM Rubin a. s. Košice. Jej základné imanie predstavuje 213 mil. Sk

(zdroj: www.sme.sk)

O osude košického amfiteátra sa rozhodne čoskoro. Jeho ďalší osud súvisí s prípadnym víťazstvom mesta v súťaži o Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). Ak sa to nepodarí, na jeho mieste zrejme v budúcnosti vyrastú luxusné domy.

KOŠICE. V súčasnej dobe je košický amfiteáter plne funkčný. No napriek tomu, že bol pred pár rokmi zrenovovaný, momentálne nie je po takomto zariadení dopyt. A tak sa tu počas roka uskutočňuje len niekoľko akcií.

Postavením Steel arény mu pribudla vážna konkurencia. Kapacitne sú približne na rovnakej úrovni, ale usporiadatelia ju upredňostňujú najmä kvôli nepredvídateľnému počasiu. Majiteľom amfiteátra je mesto, jeho správcom je MC Košice Sever. Mesto zafinancovalo pred dvoma rokmi väčšie opravy. „Tento amfiteáter je momentálne plne prevádzkovo schopný a vyhovuje všetkým bezpečnostným normám“ hovorí prednosta miestneho úradu MC Košice Sever, Ing. Peter Bajus.

„Počasie hraje proti nám“

Asi pred dvoma rokmi sa tu mal uskutočniť koncert skupiny Omega. „Týždeň predtým bolo dobré počasie, týždeň potom bolo dobré počasie, no v ten deň pršalo. Stáli tu autá, ľudia prešli 200 km a potom im povedali, že koncert nie je. Nakoniec sa koncert uskutočnil v náhradnom termíne, asi o týždeň, ale už v Cassosporte“ hovorí o hlavnom probléme Bajus.

„Tieto veľké akcie sa pripravujú 3-4 mesiace dopredu, ale už menej usporiadateľov je ochotných to robiť, hlavne kvôli počasiu. Amfiteáter nie je síce využívaný permanentne, ale sú tu rôzne tanečné a hip-hopové festivaly.“ A keďže jeho využitie je len v teplých dňoch, s príchodom letnej sezóny to vyzerá lepšie.

105 miliónov pre „amfik“?

V prípade úspešnej kandidatúry Košíc na EHMK 2013, by sa však do amfiteátra investovala nemalá čiastka. Tým by sa jeho osud zrejme predĺžil. „Mestské zastupiteľstvo to prijalo ako ideu, víziu zastrešenia amfiteátra a vytvorenie akéhosi strediska kultúry v meste Košice. Predpokladané náklady sú 105 miliónov korún, s tým, že je to podmienené úspešnou kandidatúrou Košíc“ vysvetľuje Bajus.

Mesto by v určitej miere spolufinancovalo realizáciu tohto projektu, približne 5 percent. Zvyšok by poskytla EÚ. Došlo by predovšetkým k zastrešeniu, čím by bol objekt prevádzkyschopný celý rok.

Víťazstvo Košíc ako EHMK by obnášalo 500-600 miliónov, čo by bol príspevok mesta. Zhruba 3 miliardy by dodala EÚ. Ale Bajus neskrýva svoje obavy: „Poznám ekonomickú situáciu mesta a neviem si predstaviť odkiaľ by zohnalo tých 600 miliónov korún. Tých 2,5 miliardy je pekný peniaz, len tá polovica miliardy je zlý peniaz.“

Sting a U2 asi neprídu

Za posledné roky tu však boli akcie, na ktorých bol amfiteáter plný. Najzvučnejším umelcom, ktorý tu vystupoval, bol nepochybne Luciano Pavarotti. „Nasadil latku vysoko“ hovorí Bajus. Okrem neho „amfik“ naplnilo vystúpenie Lucie, Na skle maľované, Tatu, a mnohé iné. Niektorí si ešte pamätajú jeho lepšie časy. Prednosta ale objasňuje komplexnosť témy: „V ére neslobody, pred rokom 1989, tu počas 10 dní dávali premiérové filmy zo západu, aj preto tu bol nával ľudí. Boli tu vyvesené vlajky štátov, americkú a britskú strážili policajti, lebo tie sa kradli. Nerád by som bol zasa v takej ére, aby bol amfiteáter plný, no ľudia by nemali prístup k internetu a televízii.“

Petra Bajusa sme sa opýtali, ktorého umelca by tu rád videl vystupovať. „Sting tu asi nepríde, ani U2″ hovorí s úsmevom.

Koniec amfiteátrov?

Aj v okolitých mestách, a všeobecne na celom Slovensku, sa amfiteátre trápia s podobnými problémami ako náš košický. Najproblematickejšími faktormi sú sezónnosť, nevyspytateľné počasie a konkurencia veľkých multiplexov. Riešením by bolo jeho zastrešenie, pretože v krytom priestore by mohla byt reštaurácia či kino v prevádzke celý rok.

„Prevádzkové náklady nie sú také veľké, aby tu nemohlo byť len tých 10-20 dní v roku. Ale treba si uvedomiť, že je to lukratívne miesto, a preto je možné, že tu bude niečo úplne iné. Napríklad výstavba luxusných domov. Ale to už je otázka územného plánu mesta Košice“ dodáva na záver prednosta MČ Sever Peter Bajus.

(zdroj: www.korzar.sk)

Košice 5. júna (ČTK) – Košice sa môžu v budúcnosti rozrásť o novú mestskú štvrť, v ktorej by mohlo bývať až 50.000 obyvateľov. Zmeny územného plánu pre lokalitu Východné mesto dnes schválili poslanci mestského zastupiteľstva. Problémom lokality je však chýbajúca cestná infraštruktúra. Preto zatiaľ nie je jasné, kedy by nová štvrť mohla vzniknúť.

„Otvára sa nový priestor pre bytovú výstavbu, stavbu služieb, ale aj ďalšej občianskej vybavenosti,“ povedal novinárom po skončení rokovania primátor Košíc František Knapík.

V novej mestskej štvrti by mali vzniknúť nielen byty, ale aj prevádzky obchodov či služieb. Štvrť, ktorá by mohla byť veľkosťou porovnateľná s menším mestom, však podľa Knapíka bude potrebovať aj školy, zdravotnícke zariadenia či úrady.

Nová štvrť by mala vzniknúť juhovýchodne od Košíc, v katastri súčasnej mestskej časti Krásna. Zatiaľ nie je jasné, či by sa stala aj samostatnou mestskou časťou. Počet mestských častí Košíc totiž upravuje zákon.

Začiatok výstavby štvrte Východné mesto je však podmienený dokončením obchvatu Košíc a výstavbou spojovacej cesty medzi plánovanými rýchlostnými cestami R2 a R4. Prípravu rozsiahlej výstavby Knapík odhadol na desať rokov.

Z celého územia Východného mesta, ktoré má 800 hektárov, pokročili prípravné práce najviac v približne 30 hektárovej lokalite Na hore II, kde súkromný investor už plánuje výstavbu prvých 300 rodinných domov. Po dnešnej úprave územného plánu by mohol začať s výstavbou infraštruktúry na jeseň.

Košice majú v súčasnosti približne 237.000 obyvateľov. Počet obyvateľov Košíc výrazne narástol po dokončení vtedajších Východoslovenských železiarní v 70. rokoch minulého storočia.

(zdroj: www.sme.sk)

Práce na aktualizácii územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie začalo pod gesciou Útvaru hlavného architekta (ÚHA) mesto Košice. Mesto by sa malo rozvíjať východným smerom. Zmeny a doplnky budú smerovať k intenzívnejšiemu využitiu mestských zón na bytovú, účelovú a priemyselnú výstavbu s tým, že súčasťou košickej mestskej aglomerácie by sa mala stať aj rieka Hornád.

Podľa hlavného architekta Martina Drahovského na schválenie do Mestského zastupiteľstva (MZ) by sa mohol plán dostať najskôr o päť rokov.

„Košice sa v poslednom období začali veľmi dynamicky rozvíjať a je veľký tlak investorov na územie mesta. Napriek tomu, že máme pripravené aj v existujúcom územnom pláne rozvojové lokality, je potrebné pripraviť nové územia, a tým aj nový územný plán“, uviedol Drahovský.

Najvýznamnejšou aktuálnou zmenou v pripravovanom novom územnom pláne je už schválená urbanistická štúdia s pracovným názvom Východné mesto v rozsahu 800 hektárov v katastri Mestskej časti (MČ) Krásna nad Hornádom, kde by malo v časovom horizonte 10 – 20 rokov postupne bývať 50.000 až 60.000 obyvateľov.

„Považujeme tento zámer za najzávažnejšie koncepčné rozhodnutie mesta za posledných 30 rokov“, uviedol pre TASR Dušan Burák z architektonického štúdia Atrium, ktoré urbanistickú štúdiu vypracovalo. Spresnil, že mesto tým prekračuje pomyselnú bariéru medzi Hornádom a Torysou a prvý raz smeruje svoj rozvoj východným smerom s perspektívnym prepojením medzi Prešovom a Košicami.

„Štartuje to, podľa môjho názoru, gigantickú koncepciu na báze Východného mesta s 50.000 až 60.000 obyvateľmi s vyššou kvalitou bývania“, povedal Burák. Štúdia, ako spresnil, ráta aj s využitím blízkej železničnej trate aj jej napojením na budúce mesto v rámci integrovaného dopravného systému, ako aj s perspektívnym využitým teplovodu z geotermálneho zdroja v Olšavskej doline.

Ako uviedol starosta MČ Krásna nad Hornádom Marek Kažimír, s Východným mestom sa rátalo v Košiciach ešte pred rokom 1989. Návrh nového územného plánu tejto mestskej zóny pôjde do MZ v máji alebo júni. Ráta s približne 300 stavebnými parcelami, ktoré by mali byť pripravené do jedného roka.

Súčasne platný územný plán mesta Košice bol schválený v roku 1976 a aktualizovaný v roku 1994. Následne prakticky každoročne prijímalo mesto zmeny a doplnky, pričom ostatnú najvýraznejšiu aktualizáciu prijali poslanci v roku 2000.

(zdroj: www.sme.sk)

V Košickom kraji sa vďaka masívnemu prílevu zahraničných investícií darí zatvárať nožnice regionálnych rozdielov a samotné Košice sa dostali medzi desiatku najžiadanejších destinácií pre investovanie do priemyselnej výroby. Uviedol to dnes na prezentácii pre podnikateľov a samosprávy kraja Miroslav Kučera z odboru stratégií Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO).

Podľa Kučeru je to najmä vďaka stále dostupnej a kvalifikovanej pracovnej sile. „Je to výhoda, ktorú už západné Slovensko postupne stráca. Veríme, že takýto rozvoj Košického kraja nám pomôže vyrovnať východ a západ a vytvoriť harmonické a ekonomicky rovnomerne sa rozvíjajúce Slovensko,“ povedal.

Ako spresnila hovorkyňa SARIO Jana Murínová, za ostatných päť rokov prílev zahraničných investícii do Košického kraja neustále narastal. Ukázalo sa to vlani, kedy tu bolo ukončených najviac investičných projektov z celého Slovenska. „Zo 64 celkových projektov sa 16 etablovalo práve v Košickom kraji,“ povedala Murínová.

Podľa nej sú v regióne ďalšie nevyužité možnosti, napríklad v takzvaných hnedých zónach po bývalých priemyselných podnikoch. SARIO vytvorilo nový projekt na ich revitalizáciu. Účastníci dnešnej prezentácie sa mohli dozvedieť o výhodách registrácie v databáze nehnuteľností. Podľa doterajšieho prieskumu SARIO je na Slovensku približne 280 hnedých zón, z toho niekoľko desiatok v Košickom kraji.

Zástupcovia jednotlivých sekcií SARIO predstavili aj aktuálne výzvy zo štrukturálnych fondov pri získavaní investičnej pomoci. Priblížili aj výhody ďalšieho projektu – informačného centra SIC-SARIO, ktoré pomáha slovenským exportérom.

(zdroj: TASR)

Do 13. mája môžu fyzické a právnické osoby písomne uplatniť pripomienky k návrhu urbanistickej štúdie a doplnkom územného plánu Košice – Krásna – Východné mesto a doplnkom územného plánu zóny Na hore II Krásna. Informoval o tom dnes na tlačovej besede riaditeľ Útvaru hlavného architekta mesta Košice Martin Drahovský a starosta košickej mestskej časti Krásna Marek Kažimír. Po zapracovaní pripomienok o zmenách a doplnkoch územného plánu bude rokovať mestské zastupiteľstvo.

Urbanistická štúdia Krásna – Východné miesto rieši územie s rozlohou takmer 800 hektárov, kde by mohlo v budúcnosti vyrásť satelitné mesto pre približne 45 000 obyvateľov. Dopracovaná štúdia vrátane dopravného napojenia a infraštruktúry bola východiskovým podkladom pre spracovanie zmeny a doplnku Územného plánu mesta Košice v rozsahu 350 hektárov, zvyšok územia sa v pláne ponechal ako rezerva. Riešené je napojenie na cestnú sieť, pričom tam má viesť trolejbusová mestská hromadná doprava a neskôr aj električková. Podľa návrhu doplnku územného plánu je lokalita rozdelená na osem okrskov, etapovite sa ráta s výstavbou okolo 7 200 bytových jednotiek pre vyše 28 000 obyvateľov. V prvých troch okrskoch sa počíta s výstavbou 1 000 bytových jednotiek v rodinných domoch a 1 700 bytových jednotiek v bytových domoch, v ostatných okrskoch sa budú stavať bytové domy. Ako vyplýva z návrhu, v každom okrsku sa plánuje s vybudovaním potrebnej občianskej vybavenosti.

Ako informoval starosta Krásnej Marek Kažimír, doplnok územného plánu zóny Na hore II – Krásna je vytvoriť podmienky rozvoja bývania a je pokračovaním projektu zóny Na hore I, ktorá sa už realizuje – pripravuje sa tu výstavba 82 rodinných domov. Plán zóny Na hore II navrhuje výstavbu 281 rodinných a 17 bytových domov pre približne 1 200 obyvateľov. Pre rodinné domy sú navrhované pozemky s rozlohou od 550 do 1 200 štvorcových metrov.

(zdroj: www.sme.sk)

Medzi obchodnými centrami, ktoré už v Košiciach stoja alebo sú vo výstavbe, by nemala chýbať ani nábytkárska firma IKEA. Aj keď jej príchod je spochybňovaný a hovorí sa, že stratila o Košice záujem, hlavný architekt mesta Martin Drahovský sa včera vyjadril, že sme nevypadli z hry. Mesto rokuje s týmto švédskym investorom o troch lokalitách, kde by mohol stavať. Ktoré územia im boli ponúknuté, zatiaľ prezradiť nechce.

KOŠICE. Sú to lokality, ktoré majú veľa štvorcových metrov. Keď IKEA pomôže pri riešení niektorých problémov mestu, všetko bude smerovať k tomu, aby bol obchod vzájomne prospešný. Viac sa dozvieme, keď budú rokovania aktívnejšie.

Rozvojové územie Krásna

To je len jeden zo zámerov mesta. Ktorým smerom sa bude uberať do budúcnosti, ukáže nový územný plán, ktorý pripravuje Útvar hlavného architekta. „Pokiaľ nebude spracovaný, máme zadefinované rozvojové územia, kde sa bude v najbližších rokoch stavať. Čo sa týka bytovej výstavby, sú to Ťahanovce, na zmenu územného plánu je pripravené Východné mesto v Krásnej, spracováva sa obytný komplex Kopa Girbeš. V centre mesta je to niekoľko obytných súborov napríklad v okolí Lomenej ulice,“ uviedol hlavný architekt mesta.

Ďalej sú to komerčné centrá Optima s Kikou, celá oblasť Všešportového areálu s futbalovým štadiónom a známa je veľká výstavba na Námestí osloboditeľov (Aupark, hotely). Priemyselné zóny by sa mali koncentrovať do priemyselného parku Pereš, do priestoru Bočiara a smerom na U. S. Steel.

Územný plán o päť rokov

Proces prípravy nového územného plánu by mohol byť podľa Drahovského ukončený v priebehu troch rokov a jeho ďalšie dopracovanie potrvá ešte rok, dva. Zatiaľ platí starý, ktorý sa priebežne dopĺňa a mení.

„Územný plán rieši územie Košíc komplexne. Veľmi dôležité je dopravné riešenie. V blízkosti Košíc sa budú stavať rýchlostné komunikácie a pripraviť je potrebné aj ďalšie, ktoré budú vytvárať určitú sieť. Súčasný systém je dobrý, len ho treba dopracovať a rozvíjať. Problémy s parkovaním by mali v centre mesta vyriešiť parkovacie domy, budovať bude treba záchytné parkoviská a na sídliskách tiež riešiť parkovanie v podzemí,“ načrtol hlavné smery hlavný architekt.

Mrakodrapy zatiaľ nebudú

Útvar hlavného architekta sa chystá aj na reguláciu výšky budov. Spracováva štúdiu, ktorej výsledkom bude regulatív. Hotová má byť do konca roka. Dovtedy developeri, ktorí chcú ťahať svoje stavby do výšky, ich budú musieť prispôsobiť okolitým budovám. Dnes ešte nie je zrejmé, či sa mrakodrapy sústredia do jednej lokality v meste, alebo budú zadefinované body, kde by mohli byť umiestnené, aby nezakrývali panorámu mesta. Nejde len o lokalitu, ale súvisí to aj s ďalšími faktormi. Výškové budovy majú veľkú kapacitu úžitkovej plochy na malom území a koncentruje sa tam aj dopravná záťaž.

Hlavnou filozofiou nového územného plánu je vodný fenomén. Košice chcú architekti vrátiť k Hornádu. V jeho blízkosti chcú vytvoriť nové centrum – stavby, park, zónu oddychu, športu a intenzívne zastavať nábrežie zaujímavými stavbami tak, ako je to v každom európskom meste.

Letné záhrady sa zmenia

Letné záhrady na Hlavnej nadobudnú iný vzhľad ako dosiaľ. Najdôležitejšou podmienkou je, že letnú záhradu môže mať len zariadenie s vchodom z Hlavnej. Ako informoval Drahovský, záhrady musia byť umiestnené čo najbližšie k podniku a nemôžu mať výčapné zariadenia. Musia byť priehľadné a nesmú mať bočné krytie ani vyvýšené pódium, ak tam bude ohrádka, tak maximálne len do výšky pása. Zastrešiť sa môžu len nekrikľavou rozkladacou markízou bez reklamy. Všetky záhradky musia mať viditeľnú informáciu, kde je toaleta. Zriaďovať sa môžu až po skončení Dňa mesta a maximálne do konania košického maratónu.

„Reagovali sme na sťažností ľudí, ktorým prekážalo, že niektoré letné záhrady bránili vo výhľade a vzhľadom de degradovali architektonický výzor Hlavnej ulice. Do niektorých si majitelia zaviedli vodu a odpad zaústili do kanalizácie na odvod dažďovej vody, ktorá sa potom upchávala,“ vysvetlil Drahovský.

Novopovoľované letné záhrady už musia spĺňať podmienky, ostatní prevádzkovatelia, ktorí do letných záhrad investovali nemálo peňazí, sa musia prispôsobiť do roku 2010.

(zdroj: www.korzar.sk)

Košice – Americká spoločnosť Ness Technologies, buduje v meste vývojové softvérové centrum medzinárodného významu.

Približne 100 miliónov Sk (3,1 milióna eur) investoval doteraz v Košiciach hlavne do ľudských zdrojov globálny dodávateľ riešení a služieb v oblasti informačných technológií (IT) – americká spoločnosť Ness Technologies.Košické Ness Development Center (Ness KDC) založili v júli 2005 a za dva a pol roka už zamestnávajú takmer 250 softvérových inžinierov, ktorí v súčasnsoti pracujú pre šesť významných zákazníkov, uviedol pre TASR viceprezident Ness Europe Petr Mýtina.

„Napriek tomu, že centrum bolo postavené, obrazne povedané, na zelenej lúke, už vlani sme boli na hranici ziskovosti, to znamená, že všetky naše investície a náklady sa začali v druhom roku vracať a dosiahli sme obrat približne 100 miliónov Sk (3,1 milióna eur),“ uviedol Mýtina. Za významné považuje to, že v ňom nachádzajú uplatnenie domáce talenty, absolventi východoslovenských univerzít, ktorí často odchádzali za touto prácou do zahraničia.

Najnovšie sa k odberateľom Ness KDC v Košiciach zaradil aj celosvetový líder vo vývoji geografických a navigačných informačných systémov – americká spoločnosť Navteq, ktorá uzavrela s Ness dlhodobý kontrakt. Ako spresnil pre TASR jeden z manažérov Navtequ Amreesch Modi, svoje hlavné vývojové strediská majú síce v Chicagu a vo Frankfurte, v Košiciach sú však rozhodnutí vybudovať ďalšie centrum excelentného softvérového výskumu a vývoja pre mapy a navigačné informačné systémy.

Podľa Modiho tento segment na trhu prežíva v súčasnosti boom a Navteq očakáva po 15 rokoch investovania profity, k čomu má významnou mierou prispieť aj softvérové laboratórium v Košiciach.Košický kontrakt uzavreli Navteq a Ness vlani v septembri. Modi spresnil, že už zamestnávajú 100 inžinierov, do konca tohto roku to má byť ďalších 70 a toto číslo nebude konečné. „S tvorivou úrovňou talentov, ktoré sme v Košiciach našli, sme veľmi spokojní – s ich stabilitou, pracovnou morálkou a etikou a to všetko za rozumné náklady,“ uviedol Modi. Ako ďalej informoval, košickí vývojári pracujú nielen na tvorbe a aktualizácii navigačných máp a systémov a spôsobe ako ich dostať k odberateľom, ale aj na systémových testoch máp, čo je pre ich kvalitu rozhodujúce.

Medzi prvých významných zákazníkov Ness KDC v Košiciach patrili spoločnosti RTC a Fortent, ktoré sa orientujú na vývoj strategických aplikácií pre bankovníctvo (základný bankový softvér, detekcia podvodov, odhaľovanie podozrivých transakcií). Ness Technologies je globálnym dodávateľom služieb a kompletných riešení v oblasti IT, ktoré zákazníkom pomáhajú zvyšovať konkurencieschopnosť a efektivitu. Ponúka široké portfólio riešení a služieb, vrátane outsourcingu a offshore, systémovej integrácie, vývoja softvéru na zákazku, preverovania kvality, poradenstva a školení. Medzi zákazníkov spoločnosti Ness Technologies patrí viac než 500 štátnych organizácií a súkromných firiem z celého sveta. Spoločnosť Ness Technologies má viac než 8000 zamestnancov v 18 krajinách. Medzi jej partnerov patrí celosvetovo vyše 100 popredných dodávateľov softvéru a hardvéru.

(zdroj: www.bleskovky.sk)