Pokojných lokalít na nové byty je v Košiciach málo. Investori tak zamýšľajú stavať aj tam, kde je hluk nad povolené limity.

KOŠICE. Byty v Košiciach chcú developeri stavať aj na miestach, kde bývanie pre zdravie človeka nie je vhodné. Ide o hlučné lokality najmä pri frekventovaných cestách alebo neďaleko rušných križovatiek, ktoré podľa hygienický noriem bývaniu nevyhovujú.

Čerstvým príkladom je zámer firmy CM&T Košice postaviť bytový komplex medzi Alejovou a Ostrovského ulicou. Sto bytov by malo stáť asi štyridsať metrov od štvorprúdovej komunikácie s električkovou traťou. Hlavný architekt mesta Košice Martin Drahovský upozornil, že pre zvýšenú hlučnosť z dopravy by tam byty nemali byť.

Byty pri štvorprúdovke

„Frekvencia dopravy rozvojom priľahlých plôch ešte porastie. Pre exponovanú polohu a dopravné napojenie sú v tejto lokalite vhodnejšie obchodné prevádzky alebo sídla firiem,“ napísal mestskej časti Juh.

Jej poslanci napriek tomu schválili kladne stanovisko k zmene územného plánu, ktorý firma potrebuje, aby mohla stavať. „Bytov v Košiciach je málo a myslím, si že toto je najvhodnejšie využitie tohto zanedbaného územia,“ zdôvodnil miestny poslanec a predseda komisie výstavby pri miestnom zastupiteľstve František Fedák.

Ďalšie prípady

Podobné prípady potvrdzuje Martin Jerguš z Útvaru hlavného architekta. „Sú pokusy stavať byty na západnom okraji Barce, na Popradskej v areáli bývalého športového gymnázia, na Bardejovskej v bývalom areáli Spojov pri Dopravnom podniku, dokonca pri letisku,“ vymenúva.

Podľa neho Útvar hlavného architekta pri posudzovaní zámerov stavieb vždy zohľadňuje aj hlučnosť prostredia „Riadime sa vyhláškou ministerstva zdravotníctva, zatiaľ nakoniec investori alebo poslanci akceptovali naše pripomienky a návrhy upravili tak, aby sme hluk eliminovali čo najviac,“ hovorí.

Zároveň pripúšťa, že ak samosprávy súhlasia s výstavbou bytov v hlučných lokalitách, neskôr sa môžu vystaviť neprimeraným požiadavkám obyvateľov na zníženie hluku.

Hygienik: Hluk možno znížiť

Podľa vyhlášky by hluk z pozemnej dopravy pri bytových domoch počas dňa nemal prekračovať 50 decibelov, v noci 45. Povinnosť dodržiavať prípustné limity ukladá zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Kontrolujú ho úrady verejného zdravotníctva.

Košický regionálny hygienik Ladislav Kugla hovorí, že úrad sa ako dotknutý orgán vyjadruje k výstavbe bytov v procese posudzovania jej vplyvov na životné prostredie aj v územnom konaní. Investora pritom žiadajú o hlukovú štúdiu, prípadne musí rozpracovať protihlukové opatrenia.

„Bez toho nemôže úrad vydať súhlasné stanovisko. V súčasnosti existujú účinné technické i technologické opatrenia, ktoré dokážu stlmiť hluk v bytovom dome na prípustnú mieru,“ povedal.

Nižšia cena i dopyt

Podobne uvažuje aj konateľka firmy CM&T Zora Tokárová. „Jednou z požiadaviek stavebné úradu je vybudovanie protihlukovej bariéry od cesty. Uvažujeme, že bude z prírodných, a ekologicky prijateľných materiálov,“ hovorí.

Hlučnosť, často spojená so smogom a prachom, pritom znižuje ceny nehnuteľností. Štefan Petrunčík z realitnej kancelárie Atómia odhaduje pokles na dvadsať percent. Takto sa podľa neho môžu líšiť aj cena bytu, ktorý má okná na rušnú cestu, a rovnakého bytu s oknami do dvorovej, tichšej časti.

Napriek nižšej cene je dopyt po takýchto bytoch nižší. „Byty vo veľmi hlučných lokalitách sú stále v ponuke a nepodarilo sa ich predať,“ potvrdzuje Daniel Mráz z firmy 8 s.r.o. Dôvody, pre ktoré investori napriek tomu stavajú aj na miestach s nadmernou hlučnosťou vidí najmä v nedostatku iných pozemkov.

Poloha pri centre

Petrunčík tiež pripomína, že pozemky pri rušných cestách majú zvyčajne lepšiu dostupnosť a rozhoduje, či sú blízko centra. „Výstavba nových budov v historických centrách je takmer nemožná. Investori sa snažia stavať čo najbližšie k centru. Nehnuteľnosti predajú potom drahšie, ako na okraji miest,“ povedal.

Doprava je v Košiciach najväčším zdrojom hluku a podľa prognóz bude jej intenzita ďalej rásť. Merania košického úradu verejného zdravotníctva v 22 najviac vyťažených uliciach už v roku 1998 ukázali, že vo všetkých boli prekročené prípustné hodnoty.

(zdroj: www.cassovia.sk)