Nemocnica chystá výstavbu chirurgického monobloku, pretože jej narastá počet pacientov. Peniaze chce získať z eurofondov.

KOŠICE. Nový chirurgický monoblok za takmer miliardu deväťsto tisíc korún chce v nasledujúcich rokoch postaviť Fakultná nemocnica L. Pasteura Košice.

V novom pavilóne v areáli na Rastislavovej ulici by malo byť 450 lôžok a 18 operačných sál na centrálnom operačnom príjme a tri na ďalších oddeleniach.

Pomôžu eurofondy

Peniaze chce nemocnica získať z eurofondov. Z nich môžu nemocnice čerpať financie do roku 2013 prostredníctvom Operačného programu zdravotníctvo, ktorý odsúhlasila vláda. Jeho súčasťou je i modernizácia nemocníc. Začiatok výstavby zatiaľ nie je určený.

Terajšia Klinika úrazovej chirurgie je v pavilóne, ktorý predstavuje historickú a chránenú pamiatku. Preto priestory nie je možné rozširovať.

Podľa hovorkyne nemocnice Jaroslavy Oravcovej nemocnici narastá počet pacientov. Zvyšujú sa tým požiadavky na kapacitu operačných sál a chirurgických oddelení.

Oravcová tvrdí, že stavbu nie je možné financovať z peňazí určených na prevádzku. „Všetko sa bude odvíjať od úspešnosti europrojektu a následných finančných možností.“

Osemposchodový monoblok

Stavba by mala stáť v blízkosti jestvujúceho monobloku na ploche 2400 metrov štvorcových. Podľa návrhu nemocnice pôjde osemposchodovú budovu s dvomi podzemnými podlažiami. V tých budú operačné sály, šatne a technika.

Na prvom poschodí sa chystá vestibul s predajňou a bufetom, centrálny a urgentný príjem, rádiodiagnostické oddelenie a ambulancie jednotlivých kliník.

Na ostatných poschodiach budú jednotlivé pracoviská ako Klinika úrazovej chirurgie, ortopédie, neurochirurgie a chirurgie. Súčasťou bude šesť posluchární. Prebiehať tu bude výudžba študentov.

V areáli sa navrhuje pred jestvujúcim chirurgickým monoblokom prebudovať vstupné priestory, aby sa prepojil s narhovanou stavbou. Nad hlavným vstupom je naplánovaná aula pre dvesto ľudí. Počíta sa s gastrodomom, kde by bolo denne pripravených okolo päť tisíc jedál. Súčasťou má byť 290 parkovacích miest. Tie budú situované na štyroch podlažiach, jedným v podzemí a troch nad zemou.

Rovnaký počet zamestnancov

Na streche stavby by mal stáť heliport. Nemocnica tiež navrhuje vytvoriť druhý dopravný vstup z Gemerskej ulice.

V celkových nákladoch sú zahrnuté i náklady na zdravotnícku techniku.

Po zrealizovaní stavby by mal ostať počet zamestnancov rovnaký. Uvádza to zámer predložený Ministerstvu životného prostredia. To má posúdiť vplyv výstavby na životné prostredie.

Podľa hovorcu ministerstva Petra Višvádera zámer výstavby zatiaľ podlieha zisťovaciemu konaniu.

(zdroj: www.korzar.sk)

V novom zdravotníckom zariadení je 33 pracovísk s 24 lekárskymi špecializáciami a pracovisko jednodňovej chirurgie s ôsmimi lôžkami a dvoma modernými operačnými sálami.

KOŠICE 31. júla (SITA) – Spoločnosť ProCare, a.s. postavila v košickej mestskej časti KVP polikliniku, ktorej celkové náklady predstavovali 240 mil. SK (7,967 mil. _). Ako uviedol na štvrtkovej tlačovej besede riaditeľ polikliniky Marián Papcun, v novom zdravotníckom zariadení je 33 pracovísk s 24 lekárskymi špecializáciami a pracovisko jednodňovej chirurgie s ôsmimi lôžkami a dvoma modernými operačnými sálami. Prácu tu našlo takmer 90 zamestnancov, z ktorých je vyše 80 % lekárov a sestier. Kapacita novej košickej polikliniky je 40 000 klientov a pacientom začne slúžiť od prvého augusta tohto roka. „Naše ambulancie a laboratórií sú vybavené najmodernejšími prístrojmi potrebnými pre rýchlu a kvalitnú diagnostiku,“ zdôraznil Pacun. V tejto súvislosti generálny riaditeľ ProCare Ondrej Šestina uviedol, že hlavnou prednosťou polikliniky je fungovanie na báze proklientskych princípov a odstránenie vysokých čakacích lehôt.

Poliklinika ponúka nielen ambulantnú celoročnú zdravotnú starostlivosť vrátane preventívnych prehliadok, ale má aj oddelenie jednodňovej chirurgie s ôsmimi lôžkami a dvoma operačnými sálami. V rámci jej otvorenia, Košičanom ponúkli možnosť absolvovať do septembra bezplatné preventívne prehliadky vrátane prehliadok u špecialistov, a v priebehu dvoch týždnov o ne prejavilo záujem okolo tisíc ľudí. Ďalšiu polikliniku tohto typu otvoria na budúci rok v Bratislave.

Celoslovenská sieť polikliník ProCare vzniká jednak budovaním nových polikliník a˙zároveň akvizíciou už existujúcich súkromných polikliník. ProCare bude stavať dva typy objektov modulárneho systému. Náklady na výstavbu polikliniky v Košiciach – tzv. väčší typ, aký sa bude stavať aj v Bratislave, dosiahli 240 mil. Sk (7,967 mil. _). V prípade menších typov polikliník sa investícia bude pohybovať okolo 130 mil. Sk (4,315 mil. _). V prvej fáze sa postavila poliklinika v Košiciach, druhá bude v Bratislave, ďalšie sa budú stavať v Banskej Bystrici, Žiline a Nitre. Spoločnosť ProCare, a.s., bude koncom tohto roka prevádzkovať približne 10 polikliník najmä v˙Bratislave, ale aj v˙Žiari nad Hronom a˙Košiciach. V˙priebehu roka 2010 to bude už približne 20 polikliník. Ako uviedol generálny riaditeľ Pro Care Šestina, pôjde o investíciu radovo niekoľko miliárd korún.

(zdroj: TASR)

Košice 30. júla (TASR) – O úrovňovom riešení dopravy na Námestí osloboditeľov s podmienkou bezkolízneho riešenia pre chodcov rozhodli dnes na mimoriadnom rokovaní poslanci košického Mestského zastupiteľstva (MsZ). Uznesením zároveň zaviazali primátora mesta Františka Knapíka rokovať s investorom HB Reavis Group o dodatku k platnej kúpnej zmluve z roku 2004 a rozšírení záväzku investora o vybudovanie polyfunkčnej pasáže – podchodu pre chodcov v priestore križovania s Južnou triedou na jeho náklady.

Poslanci ďalej schválili prenájom ďalších 2351 metrov štvorcových pozemkov v hodnote vyše 1,8 milióna Sk (59.749 eur) pre Aupark Košice, spol. s r.o. na 99 rokov pre výstavbu nákupno-zábavného centra s výškou nájmu 752 Sk (24,96 eura) za meter štvorcový a rok. MsZ odobrilo uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na tieto pozemky po ukončení výstavby Auparku s tým, že ich cena a ďalšie zmluvné podmienky budú v súlade s platnými predpismi a odsúhlasí ich mestské zastupiteľstvo.

Poslanci vzali na vedomie aj verejný prísľub investora HB Reavis Group, že do úrovňového riešenia dopravy na Námestí osloboditeľov investuje 270 miliónov Sk (8,96 milióna eur). „Pre Košičanov aj pre investora je to dôležitá informácia, že samosprávne orgány mesta rozhodli, ako ďalej v problematike výstavby Auparku, čo sa týka organizácie dopravy,“ uviedol po rokovaní Knapík. Zdôraznil, že dôležité je to hlavne pre investora a jeho ďalšie plánovanie kapacít na začatie 1. etapy výstavby, ktorá by sa mohla začať na jeseň. Primátor v riešení vidí prínos aj pre obyvateľov mesta z hľadiska menšej záťaže. Zároveň však nevylúčil, že ak to budú vyžadovať okolnosti a finančné možnosti mesta, bude sa riešiť doprava v lokalite aj mimoúrovňovo, na čo však treba najmenej 500 miliónov Sk (16,59 milióna eur), ktoré mesto teraz potrebuje inde. Investor hodnotí rozhodnutie MsZ ako pragmatické a zodpovedné, pretože podľa neho vytvára cestu nielen jeho investícii vo forme Auparku, ale odblokuje celé územie Námestia osloboditeľov aj pre iných investorov.

„Celková kumulovaná investícia do územia okrem našich troch miliárd Sk (99,58 milióna eur) bude potom približne sedem miliárd Sk (232,35 milióna eur), keďže sa tam pripravuje aj výstavba dvoch hotelov,“ uviedol pre TASR hovorca HB Reavis Group Roman Karabelli. Investora Auparku však podľa jeho slov prekvapila požiadavka mesta vybudovať nákupnú pasáž, keďže v minulosti práve tento jeho návrh košický Útvar hlavného architekta neodsúhlasil. „Sme však pripravení o tejto otázke s mestom rokovať,“ dodal Karabelli.

Na rokovanie MsZ prišla aj skupina občanov – odporcov Auparku. Žiadala stiahnuť tento bod z rokovania a snažila sa presvedčiť poslancov, že Aupark na Námestie osloboditeľov nepatrí. Podľa primátora Knapíka sa však tým len plnia dlhodobé zámery využitia tejto plochy a investor kupoval pozemok len s podmienkou, že tam postaví Aupark. Investor chce začať stavbu, ak neprídu nepredvídané prekážky, ešte v tomto roku a dokončiť ju v roku 2010.

(zdroj: TASR)

KOŠICE 23. júla (SITA) – Dopravný podnik mesta Košice požaduje od mesta, ktorý je jeho stopercentným akcionárom, v priebehu piatich rokov 600 miliónov korún (19 916 351 €) na rekonštrukciu najkritickejších úsekov električkovej trate. Informovali o tom dnes poslancov košického mestského zastupiteľstva generálny riaditeľ podniku Michal Tkáč.

Podľa neho za tieto prostriedky dokáže podnik v priebehu piatich až šiestich rokov zrekonštruovať električkové križovatky tak, aby zodpovedali technickým požiadavkám. V Košiciach je celkovo 15 križovatiek, z toho dvanásť je v kritickom stave. Podľa zástupcov DPMK je ich stav taký, že ohrozujú bezpečnosť prevádzky a hrozia dopravné nehody, ak sa daný stav nebude čo najskôr riešiť.

Zatiaľ k nehodám nedochádza len vďaka tomu, že rýchlosť električiek v týchto úsekoch je znížená na minimum. Podľa vyjadrenia predstaviteľov DPMK takáto negatívna situácia vznikla ako dôsledok dlhodobého neinvestovania do električkovej dopravy. Posledná väčšia investícia do električkových tratí v Košiciach bola v roku 2004. Tento rok sa neopravovala žiadna električková križovatka, ani trať.

Tkáč uviedol, že ročne treba zrekonštruovať minimálne dve električkové križovatky a vykonať aj ďalšie najnutnejšie opravy tratí za približne 120 miliónov korún (3 983 270 €). Prvé dve by sa mali rekonštruovať v roku 2009. Vedenie DPMK predloží svoje požiadavky mestu v auguste v rámci prípravy budúcoročného rozpočtu.

Tkáč v tejto súvislosti uviedol, že mestu predložia dve alternatívy – dotácia na kapitálové výdavky pre električkovú dopravu v objeme 120 miliónov korún (3 983 270 €), druhá alternatíva je, že mesto poskytne dotáciu do 60 miliónov korún (1 991 635 €) a na zvyšok si DPMK vezme úver.

Podľa poslanca Tibora Matouška treba do električiek investovať, ale je nemysliteľné, aby mesto na budúci rok vynaložilo viac ako 50 – 60 miliónov korún. Pavol Mutafov dodal, že nespochybňuje požiadavku dopravného podniku, ale podľa jeho názoru treba, aby DPMK pripravil koncepciu mestskej dopravy s výhľadom na minimálne päť rokov, kde by boli špecifikované technické aj ekonomické požiadavky.

(zdroj: www.sme.sk)

Košice 22. júla (ČTK) – V Košiciach začnú v najbližších dňoch opäť stavať historickú budovu bývalého pivovaru. Tá sa začiatkom roku nebezpečne naklonila a museli ju zbúrať. Spoločnosť, ktorá na mieste pivovaru stavia obytný komplex, sa vtedy zaviazala, že budovu zachráni. Výstavba bude stáť takmer 60 miliónov korún (asi dva milióny eur), povedal ČTK zástupca investora Miroslav Marynčák.

„Použijeme pôvodné tehly a iné prvky, chýbajúce časti doplníme modernými materiálmi,“ uviedol Marynčák. Stavebníci budú postupovať podľa plánov, ktoré sami pripravili. Pôvodné plány budovy totiž už v archíve nenašli. Budovu podľa Marynčáka podrobne zamerali a nafotili ešte v minulom roku, podľa dokumentácie neskôr pripravili projekty.

Bývalý Bauerneblov dom však už nebude dôslednou kópiou pôvodnej, vyše storočnej stavby. Jednu časť bude podľa Marynčáka tvoriť fasáda zo skla a hliníka. Prvky, ktoré sa nepodarilo zachrániť, chcú totiž architekti od vzhľadu pôvodnej stavby jednoznačne odlíšiť.

Niekoľkoposchodová tehlová budova z roku 1903 sa naklonila o viac ako tri metre po tom, čo spoločnosť Global Group začala s výstavbou obytného komplexu za dve miliardy korún (66,4 milióna eur). Na jej výstavbu už investor podpísal zmluvy so stavebnou firmou, stavbu by mali dokončiť v budúcom roku.

Znovupostavenie historickej budovy je na Slovensku skôr ojedinelé. V polovici júla zbúrali v Žiline budovu historickej fary, ktorú vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Podnikateľ George Trabelssie, ktorý plánuje výstavbu nákupného centra, pôvodne sľúbil, že faru rozoberie a potom nanovo zloží.

Zbúraním sa historických budov zbavili investori na Slovensku viackrát. Spoločnosť HB Reavis Group zbúrala v Bratislave historické budovy v areáli bývalého podniku Kablo, hoci jednu z nich navrhovali na zaradenie medzi pamiatky. Podobne v centre Nitry vlani zrútili budovy starých mlynov, ktoré má nahradiť zábavné centrum.

(zdroj: www.sme.sk)

Útvar hlavného architekta žiada Aupark, aby na vlastné náklady zabezpečil počas výstavby náhradné parkoviská za tie, ktoré na svojom pozemku zrušil. Investor to považuje za nelogické. Poslanci by mali veci okolo Auparku doriešiť do konca júla.

KOŠICE. Kvôli Auparku plánuje primátor František Knapík (KDH) zrejme tento mesiac zvolať mimoriadne zastupiteľstvo, aby sa do konca roka mohlo začať na Námestí osloboditeľov stavať. Poslancov tak informoval na nedávnom zasadnutí s tým, že treba doriešiť pozemky.

HB Reavis dáva 270 miliónov

Investor má záujem ešte o dvetisíc metrov štvorcových v zadnej časti námestia. Na zámenu ponúka parcely pod verejnými komunikáciami a priestranstvami, ktoré ostanú nezastavané. HB Reavis Group deklaroval, že ak na to samospráva pristúpi, firma zaplatí povrchové dopravné riešenie námestia s odhadovanými nákladmi 270 miliónov Sk. K záväzku 100 miliónov na verejnoprospešné investície z kúpnej ceny 132 miliónov za pozemky z roku 2004 teda navrhuje prispieť ďalšími 170 miliónmi.

Mesto chce tunel

Viceprimátor Mikuláš Čečko (KDH) to označil za posun v rokovaniach, ale bližšie to nekomentoval. Čečko i Knapík uviedli, že preferujú, aby sa hneď zrealizovalo definitívne dopravné riešenie, nech sa už námestie v budúcnosti nerozkopáva. Poznamenali, že zatiaľ to vyzerá tak, že definitívnym riešením má byť podzemný tunel (predpokladané náklady 800 miliónov). Ten uprednostňuje aj mestský Útvar hlavného architekta (ÚHA).

Kde vezmú stámilióny, nevedia

Na otázku, ako by financovali 800-miliónový podzemný variant, keď mesto do roku 2010 ráta na dopravu na námestí len so 105 miliónmi (z toho 95 miliónov z plánovaných úverov), Knapík ani Čečko neodpovedali. „Mimoúrovňové riešenie je plne v kompetencii mesta, po stránke finančnej aj realizačnej,“ reagoval hovorca HB Reavis Roman Karabelli. Najprv sa má stavať cesta, potom Aupark.

ÚHA: Investor, zabezpeč parkoviská

ÚHA, ktorý chystá stanoviská k Auparku pre územné konanie, žiada investora, aby na vlastné náklady zabezpečil počas výstavby niekde inde náhradné parkovanie za 320 miest, ktoré na námestí pre pripravovanú stavbu zrušil, hoci boli na jeho pozemku.

„Je to prirodzená podmienka. Nemá to riešiť ten, kto miesta zrušil? Je to ich pozemok, ale boli tam parkovacie miesta. Sú v Košiciach mestské pozemky, ktoré môže investor na vlastné náklady upraviť,“ povedal šéfarchitekt Martin Drahovský.

HB Reavis: Nelogické

Investor to odmieta. „Neexistuje žiadna prirodzená podmienka, právny rámec ani logický argument, aby investor na svoje náklady suploval počas výstavby služby komerčného parkoviska, ktoré tam bolo. Tých 320 miest nebolo službou vo verejnom záujme, ale podnikateľskou aktivitou, plateným parkoviskom.“ Hovorca dodáva, že v podobnom prípade od investora Galérie mesto náhradné parkoviská počas výstavby nechcelo a Aupark bude mať po dokončení 1 200 bezplatných parkovacích miest pre návštevníkov i verejnosť.

Drahovský: Zásobovanie pod zem

Či ich bude 1 200, nie je isté. ÚHA kladie podmienku, aby Aupark nemal zásobovanie po povrchu, ale cez podzemie. Tam však plánujú garáže. Podľa HB Reavis bude podzemné zásobovanie na úkor asi 200 miest.

Drahovský zdôvodňuje, že ÚHA ide o občanov a budúci rozvoj územia, a porovnáva, že Dargov, Tesco, Slovan či magistrát majú zásobovanie pod terénom. „Spýtajte sa obyvateľov, čo by povedali, keby prechádzali vedľa zásobovacieho dvora alebo dvora, kde sa zhromažďujú odpadky.“

Investor a DPMK nesúhlasia

Investor tvrdí, že zásobovací dvor bude moderný a o odpadkoch nemôže byť reč. „Je navrhnutý ako uzatvorený priestor a integrálna súčasť budovy za jej fasádou, so všetkými technológiami vnútri budovy. Vonkajšia fasáda počíta s prevádzkami prístupnými aj z exteriéru od zastávky električiek, ako predajné miesto DPMK, zákaznícke centrum TEHO, Mestské informačné centrum atď.“

Podľa Karabelliho alternatíva ÚHA ide nad rámec územného plánu, je technicky náročnejšia a okrem redukcie parkovacích miest, hoci v centre ich je málo, si vyžiada preloženie či zrušenie dvoch električkových zastávok pri plavárni na Sennom trhu. S tým nesúhlasí ani DPMK. Viceprimátor Čečko tvrdí, že mesto a investor sa v technických otázkach určite dohodnú.

(zdroj: www.korzar.sk)

To, že v Košiciach za posledné od roku 2005 vzrástli priemerné mzdy o takmer jednu štvrtinu na aktuálnych niečo vyše 21-tisíc Sk (okres Košice – okolie má však len niečo viac ako 15-tisíc Sk), nie je len zásluhou zatiaľ dobre naštartovanej slovenskej ekonomiky, ale aj príchodu viacerých zahraničných investorov do metropoly východu a priemyselného parku v Kechneci. A hoci sa firmy už začínajú sťažovať na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, aj napriek tomu je priemerný plat v Košiciach oproti tomu v Bratislave nižší o cca 6-tisíc korún.

KOŠICE. Hoci počet zamestnancov v najväčšom košickom podniku – U. S. Steele klesol o zhruba dve tisícky, na rozdiel od minulosti si aj prepustení ľudia mohli takmer okamžite nájsť prácu. Museli však počítať s tým, že bude menej platená, pretože platový priemer v železiarňach (cca 35-tisíc) väčšina košických spoločností nedosahuje. U. S. Steelu dokážu v platoch okrem Teplárne a VSE (obe cca 32 – 33-tisíc Sk) konkurovať len niektoré už etablované spoločnosti pôsobiace v oblasti informačných technológií. Najväčším IT zamestnávateľom v Košiciach je spoločnosť T-Systems, ktorá pred dvoma rokmi začínala s 20 ľuďmi. Pôvodné vízie hovorili o maximálne 500 zamestnancoch, tento týždeň prekročil ich počet rovnú tisícku.

Potrebujú ďalších 500 ľudí

Podľa riaditeľa Jozefa Ondáša by do konca budúceho roku chceli prijať ďalších 500-600 ľudí.“Už teraz pociťujeme nedostatok IT špecialistov, hoci je pravdou, že zamestnávame už aj zopár ľudí, ktorí sa po niekoľkých rokoch vrátili do Košíc zo zahraničia. Našou prioritou je v spolupráci s TU, UPJŠ, gymnáziami a strednými školami v meste výchova vlastných odborníkov. Je to síce zložitá a dlhá cesta, ale ak chceme splniť naše plány a túžby, iná možnosť nie je. Zároveň cez aktivity v združení Košice IT Valley chceme vylepšiť vzdelávacie systémy pre IT odborníkov. Aj preto verím, že náš príklad budú nasledovať aj iné IT firmy v Košiciach a tým spolu zminimalizujeme problém s nedostatkom špecialistov.“ Celkovo patrí IT biznis medzi najväčších „požieračov“ absolventov košických škôl. O nich „bojujú“ aj Siemens, Ness, RWE systems, AT&T a IDS Scheer, ktoré spolu zamestnávajú niečo vyše 1 500 špecialistov, pričom celkovo sa predpokladá, že do 3 – 4 rokov sa toto číslo môže zdvojnásobiť. Hoci sa občas stane, že si aj ponukou vyšších platov navzájom „pretiahnu“ zamestnancov, zatiaľ nejde o nejaké masové aktivity. V budúcnosti však takéto situácie budú zrejme narastať…

V Kechneci ďalšie stovky

Najväčším zamestnávateľom v okolí Košíc sa stal priemyselný park v Kechneci. Aj zásluhou starostu Jozefa Konkolyho prišli do kedysi neznámej dedinky pri maďarských hraniciach investície za vyše 10 miliárd korún a v súčasnosti tam spoluvytvára náš HDP vyše 2 500 zamestnancov. Starosta odhaduje, že do roku 2015 tam bude pracovať minimálne 10-tisíc ľudí. Do konca roka chce podpísať zmluvy s ďalšími troma zahraničnými investormi. Rozšírenie svojich investícií a nové stovky pracovných miest oznámili spoločnosti Getrag Ford, Magneti Marelli, Molex i Kuenz-Sk. S miernym nárastom pracovníkov počíta aj ďalšia desiatka už etablovaných firiem v Kechneci. Hoci sú šéfovia tamojších firiem veľmi spokojní s produktivitou svojich zamestnancov, čo sa týka finančného ohodnotenia, priemerné mzdy sú v robotníckych profesiách nižšie, ako je priemer v Košiciach, ale väčšinou o dosť vyššie, než mali ľudia vo svojich predchádzajúcich zamestnaniach. Príchod takého množstva investorov výrazne zlepšil aj finančnú situáciu zamestnancov mnohých firiem v Košiciach a na „okolí“, keďže museli výrazne zvýšiť platy svojim ľuďom, aby im neodchádzali napr. aj do Kechneca…

Do Pereša sa presťahuje len Valeo

V „konkurenčnom“ priemyselnom parku na Pereši zatiaľ nie je v prevádzke žiaden podnik. Už onedlho tam však začne s výrobou autosúčiastok do škodoviek alebo bavorákov Valeo Slovakia. Francúzi vytvorili od roku 2004 v Košiciach okolo tisícky pracovných miest, do nového závodu, kam sa presťahujú zo súčasného prenájmu z bývalého ČSAO, by chceli prijať ďalších zhruba 400 ľudí. Ak firma bude chcieť splniť tento cieľ, pri súčasnom stave trhu práce v Košiciach bude musieť výrazne zvýšiť svoj priemerný plat, ktorý predstavuje zhruba 14 500 Sk.

Zriadia investori školu?

Viacerí predstavitelia zahraničných spoločností sa sťažujú, že čoraz ťažšie nachádzajú ďalších pracovníkov. Podľa nich existujúce vzdelávacie inštitúcie nedokážu v plnej miere a v potrebnom čase zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov pre ich potreby. Kechnecký starosta J. Konkoly zareagoval na tieto ponosy projektom Európskej integrovanej školy (EIS), ktorú chce v obci vybudovať s pomocou investorov. Škola by mala mať okolo tisíc žiakov a študentov od základnej po vysokú školu, pričom súčasťou vzdelávania budú praxe v tamojších firmách a výmenné pobyty študentov v zahraničí.

(zdroj: www.korzar.sk)

(TASR) – Na potreby Priemyselného parku (PP) v Kechneci v okrese Košice – okolie, ale aj širšieho regiónu, zareagovala samospráva obce projektom Európskej integrovanej školy (EIS), ktorú chce v obci vybudovať s pomocou investorov. O zámere informovali listom aj ministra školstva SR Jána Mikolaja.

Podľa starostu Jozefa Konkolyho naše existujúce vzdelávacie inštitúcie nedokážu v plnej miere a v potrebnom čase zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov pre investorské firmy. Preto obec už pred piatimi rokmi spracovala projekt EIS, ktorá bude v blízkosti PP Kechnec.

„Momentálne beží stavebné konanie a zanedlho by sme mali mať stavebné povolenie. Som optimista a v tomto roku by sme chceli začať s výstavbou,“ uviedol pre TASR Konkoly. Informoval, že projekt úspešne prezentovali v Bruseli na pozvanie Európskej komisie. V súčasnosti rokujú so Svetovou asociáciou školských zariadení, aby sa dostala škola do medzinárodných štruktúr. Usilovať sa budú o jej zaradenie do siete slovenského regionálneho a vysokého školstva. Tento mesiac pripravujú aj podpis Memoranda o spolupráci na projekte medzi košickou Technickou univerzitou a obcou Kechnec.

Škola bude špecifická tým, že v jednom priestore budú integrované všetky stupne vzdelávania od predškolského zariadenia po vysokú školu, pričom dôraz na všetkých stupňoch bude na výučbu cudzích jazykov. Iniciatívu podporujú firmy z kechneckého PP, ktoré sa združili v klube investorov.

Škola bude mať približne 1000 žiakov a študentov od základnej po vysokú školu a spolupracovať bude s jednotlivými podnikmi v PP Kechnec. Súčasťou vzdelávania budú praxe vo firmách a výmenné pobyty študentov v partnerstve s podobnými školami v zahraničí. Ako informoval Konkoly, k projektu sa pridala aj Medzinárodná futbalová federácie a Slovenský futbalový zväz, keďže žiaci školy sa budú môcť zamerať aj na športovú dráhu.

Pri tvorbe celkovej obsahovej filozofie EIS pomáha samospráve bratislavská a.s. Neulogy. Ako uviedol jej expert Stanislav Sipko, vychádzajú pri tom z analýzy potrieb nielen PP, ale aj celého regiónu.

Obdobné integrované školy nie sú v Európe zriedkavosťou. Jedna z nich je napríklad vo švajčiarskom Zürichu a kechnecká samospráva s ňou už nadviazala kontakt.

PP Kechnec, kde je už etablovaných 18 zahraničných a domácich investorov, má v horizonte 10 rokov potenciál na 30.000 pracovných miest.

(zdroj: www.cassovia.sk)

KOŠICE 14. júla (SITA) – V blízkosti centra mesta Košice na ulici D. Feju chce košická spoločnosť Vento, s.r.o., vybudovať polyfunkčné centrum s nákladom do 300 miliónov korún (9,958 mil. €). Polyfunkčné centrum vyrastie v areáli, kde je v súčasnosti niekoľko nízko podlažných objektov a suterénne sklady, ako aj zanedbaná plocha. Vlastníkom areálu je už investor a tieto objekty zbúra.

Ako vyplýva zo zámeru predloženého ministerstvu životného prostredia a zverejneného na internete, polyfunkčné centrum ponúka priestory pre poskytovanie obchodných a stravovacích služieb, nájomné kancelárie, reštaurácie a bývanie doplnené o relaxačné možnosti pre obyvateľov resp. užívateľov centra. V suteréne a v okolí stavby sú zabezpečené parkovacie plochy a hromadné garáže pre návštevníkov a obyvateľov.

Územie staveniska tvorí pozemok s výmerou 6 310 štvorcových metrov, plocha na zastavanie je 3 990 štvorcových metrov.Hlavnou funkciou navrhovaného polyfunkčného centra sú obchodné priestory rôzneho charakteru od veľkoplošných po butikové doplnené o gastronómiu – rýchle stravovanie a kaviareň. Poschodia v dvoch vežiach – šesť- a osemposchodovej, sú určené na bývanie. Na severnej strane budú aj administratívne nájomné priestory a na juhovýchode zasa priestory pre zdravotnícke služby. Ako tlačovú agentúru SITA informoval zástupca investora Ivan Bergendy, v obytnej časti rátajú s výstavbou 53 bytov, z toho tri budú mezonetového typu. Strechy oboch vežiakov sú vymedzené na relax. Súčasťou návrhu je podzemné parkovisko s hromadnou garážou s kapacitou okolo 140 miest, ďalších 30 parkovacích miest je situovaných na vonkajšom priestranstve. Vonkajšie plochy sú určené na komunikáciu a parkovanie, zeleň a malé vodné plochy.

Ako agentúru SITA informovala vedúca oddelenia výstavby a životného prostredia úradu mestskej časti Košice – JUH Eva Horáková, k zámeru vydali kladné stanovisko a je aj v súlade s územným plánom mesta. Doložila, že občania majú na realizáciu stavby rôzne názory, pričom niektorí majú obavy, že v jej dôsledku utrpí kvalita ich bývania. Uviedla, že investor prezentoval svoj zámer verejnosti a z časti ho upravil v záujme zabezpečenia dostatočného oslnenia okolitých objektov. V súčasnosti už prebieha územné konanie. Investor chce začať stavať ešte tento rok a práce plánuje ukončiť v roku 2010.

(zdroj: SITA)

Obyvatelia ulíc v okolí zimného štadióna Steel Aréna sú nespokojní s organizáciou dopravy, obmedzovaním bývania a s negatívnymi vplyvmi súvisiacimi so životnými podmienkami, ktoré vznikli v dôsledku výstavby a sprevádzkovania Steel Arény. Ako dnes agentúru SITA informovala hovorkyňa košického magistrátu Jana Geročová, vedenie mesta a mestskej časti sa touto otázkou začali intenzívne zaoberať aj v súvislosti s plánovaným začatím výstavby tréningovej haly.

Na podnet starostu mestskej časti Košice – Juh Jaroslava Hlinku zvolali sériu stretnutí, keďže aj podľa jeho slov je koordinácia dopravy v čase podujatí v Steel Aréne nepostačujúca. „Návštevníci podujatí parkujú na parkoviskách, ktoré boli vybudované v rámci sídliskovej zástavby, parkujú na zelených plochách, znehodnocujú sadové a terénne úpravy,“ argumentuje Hlinka.

Plochu od Steel Arény až po vyústenie Žižkovej ulice mesto prenajalo občianskemu združeniu Košická Aréna. V budúcnosti by na nej mala vyrásť tréningová hala a parkovací dom. Začiatok výstavby je naplánovaný na jún tohto roka a v súčasnosti už prebiehajú prípravy na realizáciu výstavby. Podľa vyjadrení zástupcov občianskeho združenia Steel Aréna všetko je podmienené získaním dostatočných finančných zdrojov. Ako uviedla Geročová, mesto poskytne zo svojich zdrojov na výstavbu tréningovej haly v tomto roku 20 miliónov korún.

Podľa Geročovej na posledných stretnutiach zainteresovaných organizácií padlo niekoľko alternatívnych návrhov riešenia nepriaznivých dopadov najmä na obyvateľov ulíc Žižkova a Jánošíkova. „Našou snahou bolo v prvej fáze riešiť parkovacie priestory rezidentov bývajúcich v dotknutej oblasti, aby počas podujatí v Steel Aréne bezpečne a bezproblémovo zaparkovali v mieste svojho bydliska,“ vysvetlil námestník primátora Jozef Filipko. Najvhodnejším priestorom na parkovanie je podľa neho plocha medzi Jánošíkovou a Štúrovou – vydláždená plocha za Steel Arénou. Toto riešenie si ešte vyžaduje rokovania so zástupcami Steel Arény. Legislatívne a technicky sa to podľa Filipka dotiahne v najbližších týždňoch. Parkovanie bude počas podujatí v Steel Aréne kontrolovať strážna služba, ktorá naň bude vpúšťať iba rezidentov bývajúcich na Jánošíkovej a Žižkovej ulici.

Z dlhodobého hľadiska bude mesto hľadať alternatívy vo zvýšenej motivácii občanov k využívaniu MHD a prijatím takých opatrení pre motoristov, aby využívali parkovacie plochy pri nákupných centrách. „Do úvahy prichádza aj návrh zahrnúť do ceny vstupenky lístok na MHD alebo zapísať určenú lokalitu na parkovanie,“ doplnil Filipko.

(zdroj: www.sme.sk)