Do mesiaca by mala vo svojom novom závode v Kechneci rozbehnúť výrobu prístrojových panelov, palubných počítačov, navigačných systémov a kontrolných elektronických prístrojov do kabín aút talianska nadnárodná spoločnosť Magneti Marelli.

KECHNEC. Taliani majú po svete celkovo 45 výrobných miest a 9 výskumno-vývojových centier, v Španielsku napríklad vyrábajú komponenty pre monoposty formuly 1. Produkcia z priemyselného parku v Kechneci bude určená nielen pre materský Fiat, ale aj pre Peugeot, Audi, Lanciu, Citroën alebo Volkswagen. Doposiaľ tu spoločnosť preinvestovala okolo 400 miliónov korún, dalších zhruba 450 miliónov investuje v priebehu ďalších troch rokov.

Do konca roka by vo fabrike malo byť zamestnaných takmer 100 ľudí, v roku 2011 to bude 400 zamestnancov. Pôjde o najväčší závod divízie Magneti Marelli Electronics Systems, pričom Taliani zvažujú, že v Kechneci by mohli v umiestniť aj svoje vývojové centrum.

Taliani sú nadšení slovenským zamestnancami

„Kvôli našim rastúcim aktivitám sme potrebovali zvýšiť výrobnú kapacitu v Európe. Pre Slovensko a následne pre Kechnec sme sa rozhodli z viacerých hľadísk. Nebudem popierať, že to boli aj mzdové náklady, ktoré nebudú až také vysoké ako v iných našich závodoch v západnej Európe. Ale hlavným dôvodom boli dostatok kvalifikovaných pracovníkov, blízkosť Technickej univerzity v Košiciach a transparentné jednanie spolu s dobrými podmienkami, ktoré nám ponúkla kechnecká samospráva. Musím pochváliť aj šikovnosť našich slovenských pracovníkov. Keď sme ich zaškoľovali v Taliansku, moji šéfovia si ich tam chceli nechať, tak boli s ich kvalitou spokojní. To sme ešte nezažili,“ uviedol šéf fabriky Eric le Bayon.

Od vlády dostali investičné stimuly

Po rozbehnutí závodu bude Magneti Marelli vyrábať v Kechneci asi 6 miliónov elektronických prístrojov ročne. Budú v ňom najnovšie technológie a takmer automatické linky, ktoré môžu vyprodukovať až 100 000 komponentov za hodinu.

Ministerstvo hospodárstva prisľúbilo Talianom investičné stimuly až do 443 miliónov korún. Tie budú môcť čerpať do roku 2012, pričom pôjde o odpustenie ich daňovej povinnosti až do výšky tejto sumy.

Ku dnešnému dňu pracuje v Kechneckom priemyselnom parku takmer 3000 zamestnancov v 18 domácich a zahraničných spoločnostiach. O tom, že sa tam investorom darí a väčšina firiem plánuje v Kechneci rozširovať svoje aktivity, svedčili aj včerajšie prezentácie doterajších výsledkov a zámerov takých významných firiem ako Getrag Ford Transmissions, Kuenz-Sk, či VODS.

(zdroj: www.korzar.sk)

Aupark ponúkol mestu, že sám zaplatí celý povrchový variant dopravy na Námestí osloboditeľov za 270 miliónov. Názory radných, čo teraz, sa rozchádzajú.

KOŠICE. Verejný prísľub a ponuku na spoluprácu dal mestu investor Auparku. Zaväzuje sa, že na vlastné náklady zabezpečí kompletnú realizáciu úrovňového variantu dopravného riešenia Námestia osloboditeľov v odhadovanej hodnote do 270 miliónov Sk.

Podmieňuje to však tým, že mesto zamení s Auparkom niektoré pozemky na námestí. Investor totiž chce ešte asi 2 300 metrov štvorcových v zadnej časti námestia. Na oplátku ponúka mestu okolo 2 600 štvorákov, ktoré majú ostať verejným priestranstvom alebo verejnou komunikáciou. Zároveň žiada radnicu o súčinnosť a kladné stanoviská v súlade s územným plánom, ktoré treba k povoleniu výstavby. S cestou chcú začať už koncom roka, no stále nemajú ani územné rozhodnutie.

Investor už je nervózny

Investor vysvetľuje, že ponuku poslal v pondelok magistrátu v písomnej forme, lebo hoci ju dal ústne už začiatkom mája, doteraz sa radní nevyjadrili. „Cieľom je dostať tento návrh na rokovanie mestského zastupiteľstva budúci štvrtok (v programe zatiaľ nie je – pozn. red.), aby sa investícia mohla začať realizovať a bola dokončená do majstrovstiev sveta v hokeji v máji 2011. To je pri takomto prístupe mesta nemožné,“ uviedol Roman Karabelli, hovorca investorskej firmy HB Reavis Group.

Čečko: Nevyrušuje ma to

Viceprimátor Mikuláš Čečko (KDH) nechcel ponuku Auparku komentovať. „Nie je to teraz téma číslo 1. Toľko verejných prísľubov dostáva mesto od investorov, že nie je k čomu sa vyjadrovať. Nervozita investora, že ho tlačí čas, ma nevyrušuje. Mesto nie je pasívne, rieši to útvar hlavného architekta.“ Čo je teraz pre Čečka téma č. 1, nepovedal.

HB Reavis: Veľkorysý návrh

Čečko nedávno informoval o novej právnej analýze mesta. Podľa nej je povrchové 270-miliónové dopravné riešenie zo zákona vyvolanou investíciou, ktorú musí financovať investor. Ten s analýzou nesúhlasí a stále trvá na tom, že na dopravu je povinný prispieť len 100 miliónmi, ktoré sú súčasťou 132-miliónovej kúpnej ceny, ako sa s mestom dohodli v kúpnej zmluve na pozemky (10-tisíc m2) na námestí z roku 2004.

Investor však zdôvodňuje, že k tým 100 miliónom ponúka ďalších 170 miliónov, lebo má skutočný záujem postaviť Aupark podľa harmonogramu, ktorý si odsúhlasil s mestom (do MS 2011). „Našu ponuku považujeme za mimoriadne veľkorysú a pragmatickú,“ tvrdí hovorca HB Reavis.

Radní špekulujú

Predseda finančnej komisie Peter Cengel (KDH) informoval, že jeho komisia ponuku Auparku neprerokuje, lebo je to vec majetkovej komisie. Jej šéfom je práve Čečko a ten k tomu zatiaľ zasadnutie komisie nezvolal.

Pritom v majetkovej komisii mali predtým už dvakrát v programe predchádzajúcu žiadosť Auparku o kúpu pozemkov, ktoré chce teraz investor zameniť ako podmienku financovania celej 270-miliónovej cesty. Prvý raz komisia odporučila predaj za astronomických 100-tisíc za štvorák (spolu vyše 200 miliónov). Primátor František Knapík (KDH) to komisii vrátil, no druhýkrát to Čečko stiahol.

Buraš: Prijateľná ponuka

Novú ponuku Auparku prerokovala komisia regionálneho rozvoja. „Keďže povrchový variant má stáť asi 270 miliónov a podzemný až okolo 800 miliónov, vzhľadom na vyše miliardové dlhy mesta a s prihliadnutím na ďalšie plánované investície, napríklad hotely, v lokalite námestia rádovo v hodnote 5 miliárd, ktorých realizácia závisí aj od vyriešenia dopravy, považujeme ponuku Auparku za akceptovateľnú,“ tlmočil stanovisko komisie jej predseda Eduard Buraš (SDKÚ-DS). Podľa neho by sa tým malo zaoberať zastupiteľstvo.

Boritáš: Rozhodnime jasne

Šéf najsilnejšieho poslaneckého klubu KDH Martin Boritáš označil ponuku Auparku za pozitívnu správu. Chce však, aby mesto čo najskôr schválilo 800-miliónový podzemný variant, spôsob jeho financovania investorom a podmienky súčinnosti mesta. „Treba pripraviť podmienky, aby každý väčší investor mal možnosť realizovať v Košiciach svoj zámer s podmienkou, že prispeje na riešenie potrebných aktivít v meste. Momentálne je akútna doprava na námestí.“ Boritáš považuje za nevhodné narýchlo zaradiť návrh Auparku na štvrtkové zastupiteľstvo. Podľa neho je potrebné to prerokovať v príslušných orgánoch a neskôr zvolať hoci aj mimoriadne zastupiteľstvo.

Pajtáš: Treba to dotiahnuť

Predseda druhého koaličného klubu SDKÚ-DS, SMK Ľuboš Pajtáš (SDKÚ-DS) si však myslí, že nič nebráni schváliť ponuku Auparku už vo štvrtok. „Od roku 2004 bolo dosť času všetko s investorom dohodnúť. Doteraz však nikto nič geniálne nevymyslel. Ak súkromná firma ponúka investíciu do verejnej dopravy 270 miliónov, aj ak ide o vyvolanú investíciu, je to výhodný návrh. Treba to už konečne dotiahnuť a pred zastupiteľstvom o tom ešte budeme rokovať.“

Hotel: Nevyriešená situácia nás brzdí

Jeden z nových hotelov, ktoré na námestí vyrastú, štvorhviezdičkový Superior, má byť s Auparkom spojený nadzemnou lávkou. Projektový manažér hotela Peter Melník tvrdí, že nevyriešená situácia okolo Auparku ich brzdí. „Výstavbu hotela sme nútení časovo skoordinovať s výstavbou Auparku. Ak chceme stihnúť ukončiť realizáciu do konca roka 2010, tak už najneskôr začiatkom budúceho roka musíme stavať a s prípravami začať ešte tento rok.“ Výstavba hotela má stáť niekoľko sto miliónov.

(zdroj: www.korzar.sk)

Miesto: Kavečianska cesta
Bytové jednotky: 82
Plocha bytov: 7,899 m²
Počet posteľov (internát): 755
Plocha internátov: 13,855 m²
Parkovacie miesta: 106
Podzemné parkovacie miesta: 88
Plocha pozemku: 8,786 m²
Začiatok výstavby: 2Q.2008
Ukončenie výstavby: 2Q.2010
Diskusia o objekte: tu na našom fóre

Účelom je výstavba komplexu internátov a štartovacích bytov v Košiciach s nadzemnými aj podzemnými parkovacími státiami. Obytná funkcia bude doplnená i občianskou vybavenosťou: jedáleň, obchody, lekárska starostlivosť, práčovňa a pod. Za poskytované služby (ubytovanie, stravovanie…) sa v rámci navrhovaného komplexu bude platiť prostredníctvom bezkontaktných čipových kariet. Internát bude cez leto, mimo školského roka, využívaný ako turistická ubytovňa pre turistov, študentov na letných brigádach a pod. Predložený zámer je posudzovaný v 1 realizačnom variante.

Plánovaná výstavba internátov a štartovacích bytov dopĺňa už jestvujúci areál študentských domovov Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach.

Blok internátov vytvárajú tri ramená dynamickej kompozície vyčleňujúce relaxačné átrium internátov, ktoré poskytujú možnosť ubytovania vo dvojlôžkových izbách hotelového typu, alebo ubytovanie v päťlôžkových dvojpriestorových apartmánoch so spoločnou kuchynkou a hygienickým zázemím. Veľkosť dvojlôžkových izieb, pozostávajúcich z izby a kúpeľne a toalety, bude 27,21 m² a päťlôžkových, tvorených z 2 izieb, kuchyne, kúpeľne a toalety, bude 53,85 m².

Obytný blok nadväzuje dvomi ramenami na internát a poskytuje zaujímavé dvojpodlažné bývanie prístupné s pavlačí na severnej strane pozemku, pričom kopíruje svojou stavebnou figúrou ochranné pásmo VN napätia. Byty s veľkosťou 53,85 m² budú tvorené z 2 izieb, kuchyne, kúpeľne a toalety.

(zdroj: www.enviroportal.sk)

KOŠICE 11. júna (SITA) – Spoločnosť SSIM, a.s. Košice plánuje do výstavby nového závodu na spracovanie železného šrotu investovať približne 147 mil. eur, čo je podľa aktuálneho kurzu viac ako 4,4 mld. Sk.

Nová minioceliareň by mala byť postavená v obci Mokrance v košickom okrese. Bude sa rozprestierať na ploche 40 hektárov a jej hlavným výrobným artiklom bude stavebná oceľ. Výrobná kapacita nového závodu by mala byť na úrovni 500 tis. ton výrobkov ročne. Oceliareň poskytne približne 600 nových pracovných miest.

Ako uviedla pre agentúru SITA členka predstavenstva spoločnosti SSIM Zdenka Gacíková, stavbu nového závodu odsúhlasilo už aj ministerstvo životného prostredia.

„S výstavbou závodu plánujeme začať v septembri respektíve v októbri tohto roku,“ uviedla Gacíková. Dodala, že stavba oceliarne by mala byť ukončená v roku 2010 a s jej výstavbou súhlasila aj obec.

„V súčasnosti je zatiaľ všetko v štádiu vybavovania, stavebné povolenie zatiaľ nebolo vydané. V tomto štádiu k tomu nemôžem viac uviesť,“ povedala starostka Mokraniec Mária Lacková. Košický samosprávny kraj v stanovisku poukázal na niekoľko nedostatkov pôvodného zámeru investora.

Akciová spoločnosť SSIM pôsobila podľa Obchodného registra SR od roku 1995 do roku 2000 pod názvom SSIM Rubin a. s. Košice. Jej základné imanie predstavuje 213 mil. Sk

(zdroj: www.sme.sk)

O osude košického amfiteátra sa rozhodne čoskoro. Jeho ďalší osud súvisí s prípadnym víťazstvom mesta v súťaži o Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). Ak sa to nepodarí, na jeho mieste zrejme v budúcnosti vyrastú luxusné domy.

KOŠICE. V súčasnej dobe je košický amfiteáter plne funkčný. No napriek tomu, že bol pred pár rokmi zrenovovaný, momentálne nie je po takomto zariadení dopyt. A tak sa tu počas roka uskutočňuje len niekoľko akcií.

Postavením Steel arény mu pribudla vážna konkurencia. Kapacitne sú približne na rovnakej úrovni, ale usporiadatelia ju upredňostňujú najmä kvôli nepredvídateľnému počasiu. Majiteľom amfiteátra je mesto, jeho správcom je MC Košice Sever. Mesto zafinancovalo pred dvoma rokmi väčšie opravy. „Tento amfiteáter je momentálne plne prevádzkovo schopný a vyhovuje všetkým bezpečnostným normám“ hovorí prednosta miestneho úradu MC Košice Sever, Ing. Peter Bajus.

„Počasie hraje proti nám“

Asi pred dvoma rokmi sa tu mal uskutočniť koncert skupiny Omega. „Týždeň predtým bolo dobré počasie, týždeň potom bolo dobré počasie, no v ten deň pršalo. Stáli tu autá, ľudia prešli 200 km a potom im povedali, že koncert nie je. Nakoniec sa koncert uskutočnil v náhradnom termíne, asi o týždeň, ale už v Cassosporte“ hovorí o hlavnom probléme Bajus.

„Tieto veľké akcie sa pripravujú 3-4 mesiace dopredu, ale už menej usporiadateľov je ochotných to robiť, hlavne kvôli počasiu. Amfiteáter nie je síce využívaný permanentne, ale sú tu rôzne tanečné a hip-hopové festivaly.“ A keďže jeho využitie je len v teplých dňoch, s príchodom letnej sezóny to vyzerá lepšie.

105 miliónov pre „amfik“?

V prípade úspešnej kandidatúry Košíc na EHMK 2013, by sa však do amfiteátra investovala nemalá čiastka. Tým by sa jeho osud zrejme predĺžil. „Mestské zastupiteľstvo to prijalo ako ideu, víziu zastrešenia amfiteátra a vytvorenie akéhosi strediska kultúry v meste Košice. Predpokladané náklady sú 105 miliónov korún, s tým, že je to podmienené úspešnou kandidatúrou Košíc“ vysvetľuje Bajus.

Mesto by v určitej miere spolufinancovalo realizáciu tohto projektu, približne 5 percent. Zvyšok by poskytla EÚ. Došlo by predovšetkým k zastrešeniu, čím by bol objekt prevádzkyschopný celý rok.

Víťazstvo Košíc ako EHMK by obnášalo 500-600 miliónov, čo by bol príspevok mesta. Zhruba 3 miliardy by dodala EÚ. Ale Bajus neskrýva svoje obavy: „Poznám ekonomickú situáciu mesta a neviem si predstaviť odkiaľ by zohnalo tých 600 miliónov korún. Tých 2,5 miliardy je pekný peniaz, len tá polovica miliardy je zlý peniaz.“

Sting a U2 asi neprídu

Za posledné roky tu však boli akcie, na ktorých bol amfiteáter plný. Najzvučnejším umelcom, ktorý tu vystupoval, bol nepochybne Luciano Pavarotti. „Nasadil latku vysoko“ hovorí Bajus. Okrem neho „amfik“ naplnilo vystúpenie Lucie, Na skle maľované, Tatu, a mnohé iné. Niektorí si ešte pamätajú jeho lepšie časy. Prednosta ale objasňuje komplexnosť témy: „V ére neslobody, pred rokom 1989, tu počas 10 dní dávali premiérové filmy zo západu, aj preto tu bol nával ľudí. Boli tu vyvesené vlajky štátov, americkú a britskú strážili policajti, lebo tie sa kradli. Nerád by som bol zasa v takej ére, aby bol amfiteáter plný, no ľudia by nemali prístup k internetu a televízii.“

Petra Bajusa sme sa opýtali, ktorého umelca by tu rád videl vystupovať. „Sting tu asi nepríde, ani U2″ hovorí s úsmevom.

Koniec amfiteátrov?

Aj v okolitých mestách, a všeobecne na celom Slovensku, sa amfiteátre trápia s podobnými problémami ako náš košický. Najproblematickejšími faktormi sú sezónnosť, nevyspytateľné počasie a konkurencia veľkých multiplexov. Riešením by bolo jeho zastrešenie, pretože v krytom priestore by mohla byt reštaurácia či kino v prevádzke celý rok.

„Prevádzkové náklady nie sú také veľké, aby tu nemohlo byť len tých 10-20 dní v roku. Ale treba si uvedomiť, že je to lukratívne miesto, a preto je možné, že tu bude niečo úplne iné. Napríklad výstavba luxusných domov. Ale to už je otázka územného plánu mesta Košice“ dodáva na záver prednosta MČ Sever Peter Bajus.

(zdroj: www.korzar.sk)

Košice 5. júna (ČTK) – Košice sa môžu v budúcnosti rozrásť o novú mestskú štvrť, v ktorej by mohlo bývať až 50.000 obyvateľov. Zmeny územného plánu pre lokalitu Východné mesto dnes schválili poslanci mestského zastupiteľstva. Problémom lokality je však chýbajúca cestná infraštruktúra. Preto zatiaľ nie je jasné, kedy by nová štvrť mohla vzniknúť.

„Otvára sa nový priestor pre bytovú výstavbu, stavbu služieb, ale aj ďalšej občianskej vybavenosti,“ povedal novinárom po skončení rokovania primátor Košíc František Knapík.

V novej mestskej štvrti by mali vzniknúť nielen byty, ale aj prevádzky obchodov či služieb. Štvrť, ktorá by mohla byť veľkosťou porovnateľná s menším mestom, však podľa Knapíka bude potrebovať aj školy, zdravotnícke zariadenia či úrady.

Nová štvrť by mala vzniknúť juhovýchodne od Košíc, v katastri súčasnej mestskej časti Krásna. Zatiaľ nie je jasné, či by sa stala aj samostatnou mestskou časťou. Počet mestských častí Košíc totiž upravuje zákon.

Začiatok výstavby štvrte Východné mesto je však podmienený dokončením obchvatu Košíc a výstavbou spojovacej cesty medzi plánovanými rýchlostnými cestami R2 a R4. Prípravu rozsiahlej výstavby Knapík odhadol na desať rokov.

Z celého územia Východného mesta, ktoré má 800 hektárov, pokročili prípravné práce najviac v približne 30 hektárovej lokalite Na hore II, kde súkromný investor už plánuje výstavbu prvých 300 rodinných domov. Po dnešnej úprave územného plánu by mohol začať s výstavbou infraštruktúry na jeseň.

Košice majú v súčasnosti približne 237.000 obyvateľov. Počet obyvateľov Košíc výrazne narástol po dokončení vtedajších Východoslovenských železiarní v 70. rokoch minulého storočia.

(zdroj: www.sme.sk)